V tomto roku poľnohospodári čelia veľmi dlhému suchému obdobiu. Zrážkové úhrny sú výrazne nižšie ako priemer. Vo viacerých lokalitách sa toto pestovateľské obdobie považuje za najsuchšie od začiatku pravidelných meteorologických meraní. Sucho netrápi len poľnohospodárov. Deficit vody sa prejavuje už aj v zásobách podzemnej vody.
Sucho je aj v miestach, kde má hospodárenie človeka na prírodu minimálny vplyv. Napríklad v horských a podhorských oblastiach sú nízke úrody trávnych porastov, na poliach zase jednoročných a viacročných krmovín. Časová distribúcia zrážok je nepredvídateľná. Silné búrky sa striedajú s dlhými obdobiami horúceho počasia. Aj to teplo nie je také, ako sme boli zvyknutí. Horúčavy nad 40 ºC lámu rekordy. Aby dažďová voda v čo najväčšej miere ostala v poľnohospodárskej krajine, okrem konfigurácie terénu rozhoduje kvalita pôdy. Súčasným problémom je jej zhoršujúci sa fyzikálno-chemický stav, vrátane obsahu humusu.
Príčin je viacero
Ekonomický tlak na poľnohospodársku produkciu vyvoláva technické a organizačné opatrenia, ktoré negatívne porušujú udržateľné princípy hospodárenia a prispievajú k narušeniu stability agroekosystému. Príčin je viacero. Pokles stavov hospodárskych zvierat a následne zmenšenie plôch so „zlepšujúcimi plodinami“ (chýbajú hlavne krmoviny pestované na ornej pôde, strukoviny či špeciálne plodiny). Utuženie pôdy ťažkou technikou, použitie nevyvážených dávok minerálnych hnojív. Absentuje vápnenie a pestovateľská agrotechika sa rieši cez pesticídy. Zúženie osevných sledov na pár trhovo zaujímavých plodín zhoršuje podmienky pre život pôdneho edafónu a znižuje antifytopatogénny potenciál pôdy.
Časť slamy obilnín sa využíva na spaľovanie na energetické účely, významný podiel produkcie zelenej hmoty sa spracováva spolu s hnojom v bioplynových staniciach na výrobu elektriny. Tieto činnosti znižujú návratnosť uhlíka do pôdy. Kolobeh organickej hmoty v rastlinnej výrobe poľnohospodárskych podnikov nie je uzatvorený. Veľké množstvá fytomasy vyprodukovanej na pôde sa do nej nevracajú. Vyrovnaná bilancia uhlíkatej hmoty v pôde je zárukou pre udržateľnosť dobrej pôdnej štruktúry. S tým úzko súvisí aj prirodzená vododržnosť pôdy.
Zadržanie dažďovej vody
Čo je hlavnou podmienkou na zadržanie dažďovej vody na ornej pôde? Štruktúrna pôda s dostatkom organických látok, ktoré sú zdrojom energie pre pôdny edafón a jeho biologickú aktivitu. Bohatý „život“ v pôde vytvára podmienky pre tvorbu pórov rôznych veľkostí, čo podporuje úrodnosť pôdy. Drobnohrudkovitá štruktúra vzniká nielen pôsobením fyzikálnych faktorov, ale aj „prácou“ mikroorganizmov, pôdnych húb a dážďoviek. Zapravené organické látky z pozberových zvyškov a burín sa v pôde nachádzajú v rôznom stupni rozkladu. Rýchlosť rozkladu rastlinných látok a hnojív živočíšneho pôvodu je rozdielna podľa pôdnych podmienok. Počas roka je väčšia časť organických látok mineralizovaná. Priemerné množstvo je odhadované na štyri tony sušiny uhlíkatej hmoty na hektár za rok. V bilanciách organických látok je ich úhrada v potrebnom množstve dopĺňaná vo forme organických a hospodárskych hnojív.
Organické látky v pôde podporujú rozvoj mikroorganizmov. Ich mineralizáciou sa produkuje CO2 a výživné minerálne látky, len malá časť sa transformuje na humusové látky. Najrýchlejšie sa v pôde rozloží zapravená zelená hmota medziplodín. Pôsobí najmä ako dobrý zdroj živín pre mikroorganizmy a následne aj pre pestované plodiny. Po zelenom hnojení ale nie je možné predpokladať výraznejšiu tvorbu stabilných organických zlúčenín v pôde. V dôsledku zvýšenej mineralizácie sa môže obsah uhlíka (C) v pôde aj znížiť. Podobne pôsobí aj hnojovica. Slama sa za vhodných vlhkostných podmienok a dostatku dusíka (N) rozkladá tiež rýchlo. Z klasických hospodárskych hnojív má pozvoľnejšie pôsobenie maštaľný hnoj a jednoznačne najviac stabilizované organické zlúčeniny poskytuje vyzretý kompost. Tieto dve hnojivá pri pravidelnej aplikácii jednoznačne podporujú nárast obsahu C v pôdach.
Zlepšovanie pôdnej štruktúry
Zlepšovanie pôdnej štruktúry zapracovávaním organických látok rôzneho pôvodu má pozitívny a dlhodobejší vplyv na infiltráciu vody do pôdy. Okrem pozberových zvyškov má mimoriadny význam maštaľný hnoj. Výraznejšie zlepšenie parametrov pôdy však možno očakávať až po jeho viacročnej pravidelnej aplikácii. Pri zapravení slamy do pôdy je prísun organických látok do pôdy vyšší ako pri využití v živočíšnej výrobe ako podstielka.
Celý príspevok prof. Dr. Ing. RICHARDA POSPIŠILA je uverejnený v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 33.
