Obilniny (jačmeň, kukurica, pšenica a ovos) sa pestujú nielen na potravinárske účely, ale aj ako krmivá pre hospodárske zvieratá či surovina na priemyselnú výrobu. V kŕmnej dávke mäsových kráv ich podiel síce nebýva vysoký, ale vo výkrme svoje miesto nájdu. A ich úprava má vplyv aj na ich stráviteľnosť.
Obilniny majú v chove hovädzieho dobytka bez tržnej produkcie mlieka svoje miesto, a to najmä vďaka vysokému obsahu sacharidov, ktorý z nich robí výborný zdroj živín a energie. Kombinácia nutričnej hodnoty, dostupnosti a prijateľnej ceny z nich robí atraktívne krmivo. Pri ich využití je potrebné zohľadniť ich výživové kvality danej koncentráciou energie, stráviteľnosťou živín, obsahu hrubých bielkovín, vitamínov či minerálov. Odlišná morfológia obilek (zŕn) ovplyvňuje obsah vlákniny, a teda aj dostupnosť živín. Od toho sa odvíja potreba a spôsob ďalšieho spracovania.
Zdroj energie
Výber obilnín na zaradenie do kŕmnej dávky hovädzieho dobytka zvyčajne závisí od miestnej dostupnosti a ceny, ale nejde o jediné kritériá. Jačmeň sa najčastejšie pestuje na výrobu sladu a kŕmenie hospodárskych zvierat. Jeho prednosťou je vyšší obsah bielkovín oproti kukurici. Kukuričné zrno síce dosahuje najvyššiu energetickú hodnotu, ale treba počítať s vyššími nákladmi na pestovanie, s obmedzením klimatickými podmienkami či s vyššou nákupnou cenou.
Ovos má kvôli vysokému podielu vlákniny (podobne ako jačmeň má väčšina odrôd kŕmneho ovsa vonkajšiu šupku, ktorá tvorí cca 25 % hmotnosti zrna) nižšiu koncentráciu energie, ale s tým súvisí pomerne nízke riziko vzniku zažívacích ťažkostí pri jeho skrmovaní. Pšenica by sa kvôli relatívne nízkemu podielu vlákniny a vysokému obsahu ľahko fermentovateľného škrobu mala do kŕmnej dávky pridávať v obmedzenom množstve, aby sa minimalizovalo riziko vzniku metabolických problémov (napr. bachorovej acidózy). Na rozdiel od jačmeňa býva väčšina produkcie pšenice určená na ľudskú spotrebu a na trh s krmivami obvykle vstupuje, keď sa vyskytnú problémy s kvalitou, ako je napríklad kontaminácia plesňami.
Pokiaľ ide o koncentráciu energie v obilných zrnách, potom je poradie obvykle nasledujúce: kukurica > pšenica > jačmeň > ovos, pričom ovsené zrno má celkový obsah stráviteľných živín v sušine okolo 77 %, jačmeň 84 %, pšenica 87 % a kukurica 88 %. Tieto rozdiely sú spôsobené rôznym obsahom vlákniny a škrobu, čo má tiež vplyv na spôsob a stupeň spracovania, ktoré je potrebné na optimalizáciu ich kŕmnej hodnoty. Treba tiež počítať s tým, že v populácii bachorových mikroorganizmov sa vyskytujú „špecialisti“, ktorí efektívnejšie degradujú vlákninu, zatiaľ čo iní si lepšie poradia so škrobom. Na druhej strane, so zvyšujúcim sa podielom obilnín v kŕmnej dávke klesá pH v bachore a môže dôjsť k obmedzeniu využiteľnosti vlákniny z objemového krmiva. A samozrejme, kŕmnu dávku nemožno meniť zo dňa na deň.
Vysoký podiel obilnín
Problémy s acidózou, či už akútnou alebo chronickou, sú obvykle spojené so zlým manažmentom výživy a kŕmenia. Udržanie normálneho fungovania bachora a tráviacich funkcií vyžaduje pri dobytku, resp. jeho bachorovej bakteriálnej populácie, adaptáciu na vysoko koncentrovanú kŕmnu dávku, čiže musí sa zmeniť skladba bakteriálnej populácie v bachore.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
