Na nové programovacie obdobie EÚ by sme sa mali pripraviť tak, aby peniaze, ktoré v rokoch 2014 – 2020 budeme čerpať,priniesli požadovaný efekt a tým aj rozvoj nášho poľnohospodárstva. Tvrdí to prof. RNDr. PAVOL BIELEK, DrCs., bývalý dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorý v súčasnosti pôsobí na SPU v Nitre. Práve o možnostaich a šanciach, ktoré prináša nová SPP, je náš nasledujúci rozhovor.
Momentálne sa nachádzame v období intenzívnych príprav na nové plánovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Na čo by sme v tejto súvislosti nemali zabudnúť, aby európske podpory priniesli požadovaný efekt pre naše poľnohospodárstvo?
„Toto obodbie príprav na novú agrárnu politiku je nádejou na dosiahnutie pokroku prostredníctvom opatrení, na ktoré sme zatiaľ dostatočne nemysleli a ktoré by nám mohli v budúcnosti pomôcť. Treba však vykonať, prípadne len dokončiť, principiálne zmeny v obhospodarovaní pôd, a to prechodom od intenzívneho, málo efektívneho a čiastočne aj škodlivého spracovávania pôdy k modernému ochrannému hospodáreniu.
Ešte donedávna sme pod ochranným hospodárením na pôde rozumeli len uplatňovanie protieróznych opatrení. Ale dnes si už uvedomujeme, že je to taký spôsob hospodárenia na pôde, pri ktorom chránime aj vodu v pôde, pôdnu organickú hmotu, štruktúru a biológiu pôdy, vrátane ochrany najcennejších parametrov kvality životného prostredia.
Ale aby to tak naozaj bolo, nestane sa tak samo od seba. Je povinnosťou obhospodarovateľov pôdy i vedenia rezortu tomu pomôcť. Práve to je kľúč k vysokej produktivite a efektívnosti agrárneho odvetvia. Zároveň si treba uvedomiť, že máme povinnosť plniť záväzky z novo prijatej stratégie nášho poľnohospodárstva.
Že to všetko nie je výmysel, potvrdzujú údaje, ktoré nedávno zverejnila Európska federácia pre ochranné obhospodarovanie pôdy. Podľa nej sa ochranné technológie využívajú vo Švajčiarsku na viac ako 40 percentách z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy, v Nemecku na 30 a vo Francúzsku na viac ako 20 percentách pôd. Pritom každoročne sa tam tento podiel zvyšuje, a to najmä preto, lebo od ochranných technológií očakávajú stále viac úžitku. Na Slovensku sa zatiaľ musíme uspokojiť so zhruba 10 percentami ochranne obhospodarovanej pôdy.
Európska spoločnosť pre ochranu pôdy (ESSC) zverejnila nedávno dôvody nedostatočného zastúpenia týchto technológií v niektorých štátoch. Na prvom mieste sa spomína nedostatok technických prostriedkov, teda strojov, ale aj neuspokojivý technologický transfer a nízka podpora zo strany národných rezortov.“
O aké pôdoochranné opatrenia vlastne ide?
„Treba prestať pravidelne orať a podporiť nákup strojov a technológií na hĺbkové kyprenie pôdy do 40 až 60 centimetrov, ako aj na bezorbové hospodárenie. Takýmto spôsobom chránime pôdnu organickú hmotu, štruktúru pôdy a hospodárime protierózne. No najmä, ochraňujeme vodu v pôde a krajine s významnými protipovodňovými účinkami, ktoré oceňujú hlavne vodohospodári a občania.
Vo veľkoplošných poľných pokusoch SPU Nitra overujeme túto zmenu technológie hospodárenia na pôde s podporou medzinárodnej organizácie GWP Štokholm. V tomto roku sme vďaka tomu – okrem iných pozitív - dosiahli aj zvýšenie úrody kukurice na zrno o viac ako 20 percent v porovnaní s konvenčným hospodárením.“
Celý rozhovor nájdete v 46. čísle Roľníckych novín.
