Nízkopríjmové domácnosti na Slovensku chudobneli v rokoch 2005 až 2012 podstatne rýchlejšie ako domácnosti s vyššími príjmami. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA), ktorý pri skúmaní príjmov slovenských domácností vychádzal z údajov Štatistického úradu SR.
"Dôvodom je, že tieto domácnosti mali iba základné výdavky, to znamená výdavky na bývanie, potraviny a lieky, ktoré tvorili až 95% z ich príjmu, a ktorých ceny rástli v tomto období rýchlejšie ako iné položky," vysvetlil Martin Halás z IVRA na piatkovej (14.2.) tlačovej konferencii. K nízkopríjmovým domácnostiam zaraďuje seniora žijúceho samostatne, dvoch seniorov, domácnosti s deťmi a neúplnú rodinu. "Systém na Slovensku nie je nastavený tak, aby tieto rodiny mohli fungovať," dodal.
Inštitút zároveň zistil, že existujú priepastné rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi. Kým priemerný príjem domácností v SR za rok 2012 bol na úrovni 629 eur mesačne, v Bratislavskom kraji mala domácnosť k dispozícii 778 eur, kým v Prešovskom kraji iba 555 eur, čo predstavuje 40-percentný rozdiel. Lepšie na tom nie sú ani iné kraje, predovšetkým Banskobystrický, Nitriansky a Košický. V porovnaní s Bratislavským krajom boli v roku 2012 príjmy domácností z iných častí Slovenska v priemere o 30% nižšie.
Čistý mesačný príjem do 600 eur malo v roku 2012 v SR 60 % domácností, teda takmer 3 milióny obyvateľov. Pri takomto príjme zostane domácnosti, po odrátaní ostatných výdavkov (doprava, hygienické potreby, oblečenie atď.) podľa výpočtov IVRA približne 166 eur mesačne na bývanie, 4,7 eura na lieky a 98 eur na potraviny, čo považuje Halás za neúnosné.
Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska sa podľa IVRA postupne znižujú. V roku 2006 mali domácnosti v Bratislavskom kraji takmer o 75% vyšší príjem ako v Prešovskom. Halás však tvrdí, že príjmy nerastú tak rýchlo, ako ceny. "Ľudia si nemôžu dovoliť nič navyše okrem základných výdavkov," uzavrel. (tasr)
