Farmárka Anna Balková zo Štiavnických vrchov bola jednou z tých, ktorí sa dnes aktívne zúčastnili na odbornom seminári Akadémia vzdelávania v poľnohospodárstve v Banskej Bystrici. Až do júla sa na ňom môžu zúčastniť farmári aj v ďalších ôsmich slovenských mestách. Semináre sú zamerané na rozvoj podnikania pre všetkých prvovýrobcov a výrobcov, majú na nich možnosť diskutovať o problémoch, ale i riešeniach, ktoré im na malých rodinných farmách pomôžu.
Balkovci žijú na samote v Štiavnických vrchoch nad obcou Prenčov (okr. Banská Štiavnica) a obhospodarujú zhruba 50 hektárov. "Pôvodne sme začínali s 5 kozami, capom, 2 ovcami, jedným barancom a mali sme pár koní. Po 15 rokoch sme sa rozrástli. Dnes sa staráme o 80 oviec, máme do 100 kusov kôz, 20 koní, kravy a prasiatka. Vyrábame kozí syr a možno u nás kúpiť napríklad jahňa i mladé ovečky," uviedla Balková. "Ako-tak sa uživíme, ale určite to nie je na drahé dovolenky. Tie ani nepotrebujeme, sme v prírode a pocit, že niečo vytvárame a sme toho súčasťou, je nad všetky peniaze," pokračovala.
Farmárka zdôraznila, že stále musia hľadať nové cesty a doslova kľučkovať v legislatíve. "Je to ako výstup v Tatrách na najvyšší vrchol. Kritériá na malých farmárov sú také isté ako na veľkých producentov potravín. Ale je rozdiel v tom, čo vyrába veľká mliekareň a čo vyrobím ja doma. Ak ja vyrobím nekvalitnú hrudku syra a dám ju človeku, ktorému sa pri tom pozerám do očí, ohrozím jeho domácnosť. Na druhý deň by som skončila. No ak veľká mliekareň vyrobí niečo nekvalitné, ohrozí tým polovicu Slovenska. Na druhý deň to prebalí do iného obalu a na trhu sa to objaví pod novým názvom. Čiže, ja si nemôžem dovoliť vyrábať nekvalitne, inak je koniec s mojím živobytím," povedala na seminári Balková.
Podľa nej by farmárom pomohlo, keby im štát aspoň sčasti mohol hradiť napríklad aj veterinárne ošetrenie zvierat. Ale rovnako i to, keby médiá viac tlačili na spotrebiteľov, aby preferovali tradičné domáce výrobky.
(tasr)
