Poškodenie buliev cvikly - chrastavitosť - sa okrem cvikly vyskytuje aj na cukrovej a kŕmnej repe, zemiakoch a ďalších druhoch koreňovej zeleniny. Spôsobuje ho škodca Streptomyces scabies.
Pri napadnutí sa vytvárajú na buľvách, hlavne na úrovni pôdy, prípadne tesne pod povrchom, bradavičnaté výrastky. Silne napadnuté buľvy cvikly bývajú nepredajné. Aj po očistení môžu pri varení poškodené miesta stmavnúť. V niektorých oblastiach je toto poškodenie značne rozšírené.
Pôvodca je bežne rozšírená pôdna aktinomycéta, ktorá preniká do buľvy prirodzenými otvormi. Najviac je repa ohrozená 5 - 7 týždňov po výseve, zvlášť na ľahkých, záhrevných a alkalických pôdach. Vyššie poškodenie býva v suchých podmienkach. Na štruktúrnych, biologicky vysoko aktívnych pôdach aktinomycétam silne konkurujú ostatné pôdne mikroorganizmy. Vyššie nebezpečie poškodenia je po zemiakoch a rozoraných viacročných lúkach.
Napadnutie možno obmedziť prerušením osevného postupu koreňových zelenín aspoň na 4 - 5 rokov. Ďalšou možnosťou sú závlahy v období sucha, hlavne v júli a auguste. Pred výsevom repy sa nesmie vápniť a na alkalických pôdach sa odporúčajú fyziologicky kyslé hnojivá. Priama ochrana sa nevykonáva.
Dutosť výhonkov špargle
Dutosť výhonkov špargle sa objavuje zvyčajne v dužine silných výhonkov najprv vo forme oválnych trhlín. Neskôr sa trhliny spájajú a vytvárajú tak väčšie dutiny. Táto porucha je geneticky založená a často súvisí s hnojením a vodnými pomermi v pôde. Na pôdach s vysokým obsahom solí (minerálnych látok) a pri nedostatku vody sa porucha objavuje častejšie.
Na obmedzenie tvorby dutých výhonkov je vhodné špargľu skoro na jar nakopcovať. Na hnojenie treba prednostne používať organické hnojivá, napr. maštaľný hnoj, rašelinu alebo kompost.
Ing. STANISLAV BAROK
ÚKSÚP – OOR
