Rastliny, pri pestovaní ktorých vzniká ako vedľajší produkt slama, sa u nás pestujú vo všetkých výrobných oblastiach, tzn. v kukuričnej, repárskej, zemiakárskej a v menšej miere aj v horskej. V jednotlivých oblastiach sú však rozdielne klimatické i pôdne podmienky a to často ovplyvňuje dobu, spôsob zberu a v niektorých prípadoch aj ďalšie využitie slamy. Zber, doprava a skladovanie slamy zároveň patria v poľnohospodárskych podnikoch k najnákladnejším a na živú prácu najnáročnejším činnostiam. Aj z uvedených dôvodov by sa preto malo zberať len také množstvo slamy, ktoré bude možné využiť v živočíšnej výrobe, alebo na energetické či priemyselné účely a ostatnú slamu je potrebné prednostne využiť ako organické hnojivo.
Vzhľadom k svojim fyzikálno-mechanickým vlastnostiam, predovšetkým nízkej objemovej hmotnosti, patrí slama k poľnohospodárskym materiálom, ktoré sa vyznačujú vysokými nákladmi na ložné a prepravné operácie. Z toho vyplýva, že zber slamy a jej doprava je činnosť zvyčajne 1,6 až 2,4-krát náročnejšia na potrebu živej práce ako zber a doprava zrna. Náklady na zber a dopravu slamy sú často rovnaké, ale môžu byť až 1,4-krát vyššie ako náklady na zber a dopravu zrna. Preto je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť bilancovaniu spotreby slamy a zberať iba tú slamu, pre ktorú je využitie. Ostatnú slamu je potrebné prednostne použiť (po jej úprave rezaním, drvením, štiepaním) k obohateniu pôdy organickou hmotou.
Celý článok v RN č. 26
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.
SPU Nitra
