Od nepamäti je cieľom ochrany rastlín chrániť kultúrne plodiny pred chorobami, škodcami a burinami. Pri tejto pracovnej operácii vo všeobecnosti vždy išlo o zabránenie väčším výpadkom úrody. Tento aspekt zosilnel a dostal sa do popredia aj v čase úsilia o racionalizáciu ochranných zásahov.
Veľkými zmenami prešli aj metódy ochrany rastlín - od jednoduchých technických zásahov sa postupne prešlo k používaniu syntetických prostriedkov na ničenie škodlivých organizmov. Je nutné si však uvedomiť, že každý syntetický preparát (najčastejšie vyrobený chemickou cestou) je prírode vnútená cudzia látka, a aj keď prípravok nie je sám o sebe toxický pre človeka, zviera alebo rastlinu, môže napriek tomu narušiť nežiaducim spôsobom prirodzený ekosystém.
Účinnosť využívaných syntetických prostriedkov (pesticídov) je v podstatnej miere ovplyvňovaná vlastnosťami strojov používaných pri ich aplikácii. Prevádzkované stroje musia zabezpečiť presné dávkovanie prostriedkov (chemikálií), udržiavať nastavenú koncentráciu roztoku, rovnomerne aplikovať chemický prípravok na povrch pôdy alebo ošetrovaných rastlín a vylúčiť úlet aplikovaného prípravku za hranice ošetrovaného pozemku. Okrem toho musia vyhovovať stále prísnejším požiadavkám ekologickej bezpečnosti.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Celý článok v RN č. 32
