Uviedol to v pondelok na stretnutí s novinármi výkonný podpredseda SPPK Andrej Gajdoš.
"Je to jedna z možností, ktorá sa zvažuje na rok 2024. Je to v pláne vtedy, pokiaľ by Európska komisia (EK) neriešila naliehavú situáciu, ktorú máme na Slovensku, v Čechách, Maďarsku a v Poľsku, a to s dovozom ukrajinského obilia - ukrajinskej kukurice a iných komodít. Pokiaľ debaty (v Bruseli, pozn. TASR) nebudú nikam smerovať, pretože jednostranné zákazy (dovozov) nie sú riešením natrvalo, sú to len také volania o pomoc, zvažujeme aj to, že opäť pôjdeme slobodne vyjadriť názor pred EK," spresnil.
Tzv. koridory solidarity z Ukrajiny podľa jeho slov nefungujú. "Treba si na rovinu povedať, že keď vznikali, my ani EK sme Ukrajine nesľúbili, že budeme konzumovať ich obilie. Sľúbili sme im, že ho budeme transportovať. Deje sa však opak, ukrajinské obilie vo veľkom zostáva v krajinách EÚ a decimuje naše národné hospodárstvo. Naposledy boli straty slovenských poľnohospodárov vyčíslené na asi 110 miliónov eur, je to, samozrejme, individuálne podnik od podniku, podniky pri ukrajinských hraniciach sú možno postihnuté viac ako tie smerom na západ," podčiarkol.
"Pravda je taká, že sme už stratili trhy, kam sme doteraz zvyčajne exportovali obilie - obsadilo ich ukrajinské obilie. Ukrajinci zase stratili trhy vo svete, pretože ich obsadilo ruské obilie," vysvetlil.
Riešením situácie by mohli byť zábezpeky. "My sme nejaké riešenia navrhli, ako napríklad formy zábezpeky - príde vlak či kamión, zloží sa zábezpeka, a až keď sa dostaví vlak či kamión do prístavu, cez ktorý bude obilie ďalej exportované, zábezpeka sa uvoľní. Riešenia teda sú, ale očividne niektorým európskym aj politikom vyhovuje takéto nekontrolované rozširovanie ukrajinského obilia po Európe. Otázka je dokedy, pretože máme prvé avíza, že aj farmárom v západnej Európe situácia začína dosť prekážať," poznamenal.
"Forma štrajku bude štandardne, pred inštitúciami EK, v Bruseli. Prídeme vyjadriť názor, s transparentmi a mikrofónmi. Pokúsime sa o stretnutie s vrcholovými predstaviteľmi EK, aby sme im vykreslili situáciu, aká je v našich krajinách a načrtli možno aj možné riešenia," doplnil.
Dodal, že slovenskí farmári majú plné sýpky obilia a zároveň klesli ceny. "Vlani ceny vyleteli nahor, potom klesli, v niektorých prípadoch na úrovne spred roka 1989. Zakladali sme však úrodu veľmi draho, boli energie a vstupy do výroby veľmi drahé a predávame veľmi lacno. Ak sa tieto čísla dajú k sebe a vzniká strata, poľnohospodár nemá inú možnosť, ako len upozorniť na seba a urobiť všetko pre to, aby došlo k nejakej zmene," uzavrel Gajdoš.
(tasr)
