Kováčske remeslo bolo kedysi úzko prepojené s poľnohospodárskou mechanizáciou, predovšetkým čo sa týka pluhov a rôzneho pôdospracujúceho náradia. Základom úspechu boli dobre nakované lemeše alebo radličky, ktoré potom bez najmenších problémov vošli do pôdy. K poľnohospodárskym kováčom pamätníkom, ktorých je už iba zopár, patrí aj Ján Novosad zo Šulekova, pričom sa tomuto remeslu venuje celý svoj život.
Rodinná tradícia
„Kováčske remeslo má v našej rodine dlhú históriu, venoval sa mu môj pradedo, dedo a nakoniec aj ja. Pred viac ako polstoročím som sa v Poľnohospodárskej učňovskej škole v Holíči vyučil za kováča, pričom s menšími prestávkami sa tomuto remeslu venujem dodnes,“ povedal v úvode rozhovoru Ján Novosad a pokračuje. „V minulosti bola správna funkcia vybraných poľnohospodárskych mechanizmov z veľkej mieri závislá na kvalitnej príprave v kováčskej dielni. Upravovali sa napríklad lemeše pluhov, ktorých správne nakovanie zaistilo ľahké vchádzanie do pôdy, čo sa v konečnom dôsledku odrazilo na menšom ťahovom odpore náradia a zníženej spotrebe pohonných hmôt. Dnes už k historickým prácam patrí aj okovanie kolies konských povozov a vlečiek, ktoré som ako mladí kováč tiež vykonával.“
Celý článok v RN č. 3
