V posledných rokoch prudko stúpol nielen počet, ale aj trvanie obdobia horúčav. Práve leto 2015 nám ukázalo, ako zraniteľné sú dojnice voči stresu z horúčav. Aké symptómy poukazujú na stres z tepla a čo sa proti tomu dá robiť, vysvetľujú Gottfried Etlinger a Marco Horn.
Letné vlny horúčav znižujú príjem potravy, zvyšujú počet buniek a spôsobujú straty v dojivosti, poruchy látkovej výmeny a plodnosti. Na rozdiel od nás ľudí, je u kráv tolerancia na nízke teploty výrazne väčšia, ako na vysoké teploty. Kým my sa s normálnym oblečením cítime najlepšie pri teplote l8 až 22 °C, u dojníc je to v rozsahu od 4 do 16 °C. Je to hlavne preto, že pri trávení kŕmnych dávok sa v predžalúdkovom systéme kráv pomocou mikroorganizmov uvoľňuje veľa tepla. „Výkon tepla“ jednej kravy môže podľa príjmu potravy a zloženia dávok činiť až 1,5 kilowattov. Toto teplo odovzdáva krava cez svoj telesný povrch do okolia. So stúpajúcou vonkajšou teplotou funguje toto odovzdávanie tepla stále horšie. Krava sa pokúša teplotu tela odovzdať, pričom silnejším dýchaním a potením stúpa vyparovanie. Ale vlhkosť vzduchu obmedzuje odovzdávanie tepla cez vyparovanie.
K vzniku stresu z tepla prispieva teplota vzduchu a vlhkosť. Aby sa z týchto dvoch parametrov dala odhadnúť záťaž z tepelného stresu u mliečneho dobytka, bol v USA vyvinutý TH-Index (Temperature- Humidity- Index). Čím teplejší a vlhší je vzduch, tým je vyššie riziko pre stres z horúčavy. Nielen teplota, ale aj vlhkosť v stajni môžu byť kontrolované bežnou meteorologickou stanicou a záťaž z horúčavy odčítaná z tabuľky TH- Indexu. Index tepelného stresu = nameraná teplota (stupne Fahrenheita) + relatívna vlhkosť (%). Ak je výsledok menej ako 150, nedochádza k vzniku problémov. Číslo 155 je hraničná hodnota pre vznik problémov, pri čísle 160 sa znižuje spotreba krmiva, zvyšuje sa spotreba vody, ako aj straty v produkcii. Pri hodnote 165 dochádza k prvému úhynu a pri 170 vysokému úhynu.
Celý článok je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 28.
