Každá zásadná zmena prináša so sebou aj riziko strát. Avšak to, či straty, ktoré utrpelo slovenské poľnohospodárstvo po roku 1989, boli primerané zamýšľaným cieľom, zostáva zatiaľ nezodpovedanou otázkou.
Po roku 1989 sa v našom agrárnom sektore začala vytvárať nová podnikateľská štruktúra. Podľa výsledkov štrukturálneho cenzu, v roku 2010 podnikalo v slovenskom poľnohospodárstve 8728 subjektov, z toho 5 štátnych podnikov, 582 poľnohospodárskych družstiev, 1631 právnických osôb a 6510 fyzických osôb. Pre porovnanie, cenzus v roku 1994 narátal 8931 subjektov podnikajúcich na pôde, z toho 211 štátnych podnikov, 961 družstiev, 186 právnických a 7572 fyzických osôb.
Pokiaľ ide o „cenu", ktorú slovenské poľnohospodárstvo zaplatilo za privatizačný a transformačný proces, k tej sa dnes už akosi nikto nehlási. Tento problém možno pritom analyzovať z mnohých uhlov pohľadu, pričom každý z nich môže mať racionálne zdôvodnenie.
Môj pohľad vychádza z údajov Eurostatu, podľa ktorých hrubá poľnohospodárska produkcia v roku 2012 dosiahla 85 percent z jej hodnoty v roku 1995 (rastlinná produkcia sa zvýšila o 7 % a živočíšna klesla o 35 %) a v odvetví pracovalo len 25 percent z počtu ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve v roku 1995.
Ján Varoščák
Viac sa dočítate v 9. čísle Roľníckych novín, ktoré vychádza 26.2.2014
