Definovať, čo je to vlastne slovenská kuchyňa, je veľmi ťažké. Podľa Rastislavy Stoličnej z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) ide iba o metaforu. Naša tradičná kuchyňa sa totiž zakladá na regionálnej. Ak by sme podľa nej porovnali jedlá z hornej Oravy a Podunajskej nížiny našli by sme príliš veľa odlišností.
"Tieto kuchyne sa vyvíjali počas dlhého obdobia a postupne sa vykryštalizovali do istých podôb, ktoré veľmi ovplyvňovalo prírodné, klimatické prostredie, ale samozrejme, aj historický vývin, sociálne podmienky, náboženstvo, etnicita," povedala R. Stoličná.
Okrem toho, Slovensko je multietnickou krajinou, takže k nám prišlo veľa prvkov z kuchýň iných národov. "Čiže povedať, že slovenská kuchyňa je to a to, sa v podstate nedá," dodala etnologička.
Svoju úlohu pri formovaní kuchyne v jednotlivých regiónoch zohral napríklad aj historický faktor. "Vieme, že Slovensko bolo rozdelené na historické župy, ktoré veľmi dlhé stáročia rozhodovali o živote a vôbec životných podmienkach ľudí," ozrejmila R. Stoličná s tým, že to malo vplyv na spôsob obživy poddaných. "Zemepán v podstate rozhodoval, čo sa bude pestovať, čo sa bude odvádzať ako poddanské dávky a čo im nechá na výživu," dodala etnologička.
Slovensko bolo po dlhé stáročia agrárnou krajinou. Čiže, aj podstata našej kuchyne vychádza z roľníckeho prostredia. Ešte pre príchodom potravín z amerického kontinentu, ako napríklad zemiakov, tvorili základ stravy obyčajného roľníka obilniny, mlieko, mliečne výrobky, mäso a kapusta.
"Kapusta, to nám zostalo, múčne výrobky stále radi konzumujeme, takisto mlieko a mliečne výrobky. Až na to, že podiel ovčieho a kravského mlieka sa v 19. storočí preklenul na stranu kravského," podotkla etnologička.
Stravu v menšej miere dopĺňali strukoviny, predovšetkým hrach a bôb. "Taktiež trochu ovocie, ale to zvlášť v nížinných oblastiach, kde sa mu darilo. Ale v horských oblastiach, tak tam boli radi, že mali trochu sliviek, trochu jabĺk plus lesné plody," dodala R. Stoličná. (tasr)
