Slovenskí včelári majú za sebou nie práve úspešný rok. Na Kysuciach, Orave, Liptove či Spiši boli úrody medu veľmi nízke. Na juhu Slovenska, napriek extrémnemu suchu, repka síce zamedovala rekordne, no agát - obvyklý zdroj hlavnej znášky - zamrzol už v puku, čo sa za posledných 50 rokov ešte nestalo.
Ani slnečnica nevyprodukovala to obvyklé, takže i včelár teplejšieho juhu z toho vyšiel len tak-tak. Sever Slovenska, hlavne kvôli daždivému a chladnému letu, dopadol ešte horšie. Vlny extrémnych horúčav nás v roku 2020 obišli. Keby boli zo dve - tri ako v predchádzajúcich rokoch, zrejme by to bolo dopadlo ešte horšie.
Včelstvá kvôli chladu nevedeli využiť znášku z malinísk, ktoré chradnú. Lipu zobral dážď a kolóniám vošiek, produkujúcich tak žiadaný tmavý medovicový med, chlad takisto neprial. Máme za sebou síce silne rojivý rok, ale i opätovne potvrdenú tendenciu spádov včelstiev koncom leta a na jeseň. Tento fenomén sa v posledných piatich rokoch pomerne intenzívne z roka na rok stupňuje. A to nielen na juhu Slovenska, kde sú polia presiaknuté agrochémiou, ale aj na severe. Nemusí to byť práve z toho istého dôvodu, no dôvodov je viacero.
Syndróm vyprázdňovania úľov privádza do pomykova i starých „kozákov“ s 50-ročnými včelárskymi skúsenosťami. Doba sa však mení, žiaľ i vo včelárstve len k horšiemu. Týmto sa na trhu toho pravého slovenského medu ocitlo podstatne menej, čo podnietilo i zvýšenie jeho ceny zhruba o 15 – 20 %. Napriek tomu je po ňom na trhu dopyt, a zrejme do vytáčania nového budú komory slovenských včelárov zívať prázdnotou.
Prečo je tomu tak? Každý to má zaúčtované inak. Niekto to pokladá za prázdne strašenie a „zametá problém pod koberec“, lebo jeho to ešte nezastihlo, iný, ktorý už prišiel aspoň raz o včelstvá mlčí, lebo niet sa čím chváliť. Strašidlo vyprázdňovania sa úľov je tu a zažili ho i včelári so stanovišťami na chránených územiach, národných parkoch. Problematiku výstižne charakterizuje výrok podpredsedu SZV doc. Róberta Chlebu: „Keď teraz včelárovi padnú včelstvá, nikdy sa nedozvie skutočnú príčinu“. Problematika je skutočne taká zložitá, že nikto na Slovensku nepozná recept, ako týmto neočakávaným stratám predchádzať. Jednoznačné však je, že pre včely musíme urobiť oveľa viac, ako len pred 20 rokmi.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 3.
