Vajce ako samčia pohlavná bunka vtákov sa prakticky využíva ako „surovina“ pre reprodukciu - rozmnožovanie a tiež ako významná ľudská potravina. Tieto rozdielne funkcie vajca vyžadujú popri ich konzervatívnej skladbe aj rozdielne biochemické zloženie, pretože sú rozdielne požiadavky vo vlastnostiach a zložení vajec násadových - pre vývoj embrya a konzumných - pre ľudskú výživu.
Vajce pri jeho tvorbe podlieha dvom rozdielnym procesom:
Ovplyvňovanie vlastností vajec sa robí v časove rozdielnych etapách života hydiny, t. j. v znáške a vlastnej tvorbe vajca. Uskutočňuje sa dlhodobo v procese šľachtenia, potom v znáškovom cykle a detailne pri tvorbe každého vajca
Vlastnosti vajec, ktoré podliehajú zmenám, môžeme rozčleniť na:
Ovplyvňovanie vlastností vajec vtákov je veľmi komplikované, pretože ide o pohlavnú bunku (vajíčko - žĺtok) s obalmi - bielok, podškrupinové blany a škrupina, ktoré slúžia ako ochranné súčasti vajca, ale hlavne ako súčasť zdroja výživných látok pre vyvíjajúce sa embryo. Preto je štruktúra, biochemická skladba vajca dômyselne vyvážená a konzervatívna, preto ju je obtiažne meniť. Zmeny komponentov a štruktúry vajca podmieňuje ich dedičné založenie (h2), č podmieňuje stupeň ich zmien, t. j. čím je vyššia dedičnosť (h2) vlastností, tým menej ju môžeme ovplyvniť rôznymi faktormi.
Celý článok prof. Ing. Martina Halaja, CSc. je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 36.