Poľnohospodárstvo má zásadný vplyv na kvalitu ovzdušia a výrazný vplyv na kvalitu povrchových a podzemný vôd. Nesprávna manipulácia s hospodárskymi hnojivami vedie k znečisťovaniu životného prostredia, čo sa prejavuje hlavne zhoršenou kvalitou ovzdušia a vôd.
Z hľadiska zmeny klímy je tento sektor unikátny, pretože dokáže produkovať i zachytávať emisie skleníkových plynov. V procese poľnohospodárskej výroby vzniká viacero skleníkových plynov (oxid uhličitý, metán, oxid dusný), pričom najzávažnejší z nich je metán (CH4). Vzniká ako vedľajší produkt v procese enterickej fermentácie, ako i počas skladovania hnoja a hnojovice.
Extenzívny chov zvierat, ako i nadmerná spotreba hnojív zvyšujú emisie oxidu dusného do atmosféry, čo prispieva k zosilneniu skleníkového efektu, a tým k otepľovaniu zemskej atmosféry. Ak porovnáme otepľovacie koeficienty (GWP) oxidu uhličitého (CO2) a oxidu dusného (N2O), zistíme, že otepľovací koeficient N2O je 298-krát väčší než CO2. Ten (N2O) je hlavne produkovaný v procese nitrifikácie a denitrifikácie dusíka v hnoji, resp. v hnojovici pri ich skladovaní.
V neposlednom rade produkuje poľnohospodárstvo i emisie amoniaku a tuhých prachových častíc, ktoré taktiež majú negatívny dopad na kvalitu životného prostredia. Emisie amoniaku (NH3) vznikajú už v ustajnení zvierat, následne v priebehu skladovania hnoja, hnojovice, ako i ich aplikácie na ornú pôdu. Poľnohospodárstvo produkuje viac ako 90 % emisií amoniaku, a to najmä z chovu hospodárskych zvierat. V roku 2019 sa tento sektor podieľal na celkových emisiách skleníkových plynov približne 6 %. Podiel živočíšnej výroby na emisiách metánu z poľnohospodárstva činil 46,4 %, pričom väčšinu z toho tvorili emisie metánu z enterickej fermentácie (78,3 %).
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Kristíny TONHAUZER, PhD. z SHMÚ a MVDr. Zuzany PALKOVIČOVEJ, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 21.
