Zmena klímy je dozaista jedna z najväčších ekologických a socio-ekonomických výziev pre 21. storočie. Klimatická zmena má mnoho dôsledkov, vrátane rastu teplôt, výskytu častejších a intenzívnejších búrok, zmien v množstve a frekvencii zrážok, zvyšovania hladiny morí či zmien v oceánskych prúdoch. Takýto vývoj klimatických podmienok ovplyvňuje živočíšnu výrobu najmä v dostupnosti a cene jadrových krmív, v produkcii a kvalite objemových krmív, šírení chorôb a parazitov, čo má v konečnom dôsledku priamy účinok na zdravie, produkciu, reprodukciu a pohodu hospodárskych zvierat.
Za poslednú dekádu bolo až deväť rokov globálne najteplejších v histórii nepretržitého systematického meteorologického pozorovania. Rok 2023 sa považuje za vôbec najhorúcejší rok v histórii meraní, pričom globálne bol o 1,5 °C teplejší v porovnaní s teplotami, ktoré naši predkovia zažívali v predindustriálnej ére. Teplotné rekordy prvých ôsmich mesiacov tohto roku však prekonali aj rok 2023. Dôsledky horúčav priamo zasiahli aj slovenské ovčiarstvo. Viacerí chovatelia „zápasili“ s nekvalitným a nedostatočným porastom na pasienkoch, poklesom produkcie mlieka a neraz museli ovce aj predčasne zasušiť. Je preto na mieste zamyslieť sa nad vplyvom vysokých teplôt na ovce, ktoré sú chované v našich výrobných podmienkach.
Ovce, ktoré sú vystavené vysokým teplotám okolitého prostredia (> 30 °C), zažívajú tepelný stres, ktorý následne ovplyvňuje ich celkovú produktivitu a reprodukčnú výkonnosť. Tepelný stres vzniká, ak teplota prostredia prekoná hornú kritickú hranicu komfortnej zóny, ktorá sa pri ovciach, v závislosti od plemena, veku a fyziologického stavu pohybuje od 25 do 31 °C. Tepelný stres však nie je vyvolaný len samotnou teplotou prostredia. Na jeho vznik vplýva celý rad premenných, z ktorých najvýznamnejšia je vlhkosť. Vysoká vlhkosť zvyšuje tepelný stres, pretože pri vysokej vlhkosti nie je odparovanie vody z tela také účinné. Potenie a dýchanie sú dve primárne termoregulačné reakcie oviec pri vyšších teplotách prostredia. Potenie oviec však prispieva k ochladzovaniu organizmu v menšej miere v dôsledku prítomnosti vlny.
Dĺžka a sortiment vlny
Fyzikálna štruktúra vlasov vlny zabezpečuje ochrannú vrstvu medzi kožou oviec a okolitým prostredím. Okrem toho, že vlna chráni pokožku pred priamym slnečným žiarením, tak viaceré jej vlastnosti priamo súvisia s udržovaním telesného tepla a ochladzovaním organizmu. Rúno teda zohráva zásadnú úlohu pri termoregulácii a adaptácii oviec voči extrémnym podmienkam. Dĺžka a sortiment vlny sú preto dôležitým faktorom pri udržiavaní stabilnej vnútornej telesnej teploty oviec.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. MARTINA JANÍČKA, PhD. z Ústavu chovu zvierat, FAPZ - SPU v Nitre - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 40.
