Biela hniloba cibule (Stromatinia cepivora (Berk.) Whetzel 1645, anamorfa: Sclerotium cepivorum Berk. 1841), ktorá je rozšírená po celom svete, môže pri priaznivých podmienkach spôsobiť stratu na úrode až do výšky 70 percent.
Jej výskyt bol potvrdený najmä na miestach, kde sa nedodržiava vhodný osevný postup. Na miestach s pravidelným výskytom sa odporúča nepestovať cibuľoviny najmä v zimnom období.
Hniloba poškodzuje cibuľu kuchynskú, cesnak, šalotku, pór a pažítku. Skleróciá dokážu v pôde prežiť až 15 rokov. Optimálna teplota pre klíčenie sklerócií je 14 – 18 °C. Mycéliá rastú pri teplote 5 – 27 °C.
Listy napadnutých rastlín zostávajú žlté a predčasne usychajú. Celé rastliny zaostávajú v raste a postupne odumierajú. Ak dôjde k silnej infekcii, rastliny rýchlo usychajú na veľkých plochách porastu. Ak je naopak infekčný tlak miernejší, rastliny odumierajú v skupinách po 2 - 40 kusov. Rastliny v centre týchto skupín usychajú ako prvé a z nich sa ochorenie postupne šíri na susedné rastliny. Prvým príznakom ochorenia je výskyt bieleho mycélia na báze cibúľ. Hniloba sa postupne šíri nahor do zvyšných častí cibule. Na odumretých pletivách dochádza k tvorbe drobných sklerócií. Po rozklade pletív hostiteľa sa skleróciá uvoľňujú do pôdy. Vývoj ochorenia môže pokračovať na napadnutých cibuliach aj v skladoch.
Odstraňovanie infikovaných rastlín z porastu spolu s pôdou v ich tesnej blízkosti sa odporúča pri slabšom výskyte bielej hniloby. Aj pri tomto patogénovi platí, že by sa napadnuté rastlinné zvyšky mali spáliť. Ďalšou formou ochrany je aj vápnenie pôdy na hodnotu pH okolo 7,0, ktorým redukujeme výskyt hniloby. Cibuľoviny by sa nemali pestovať po sebe na rovnakom pozemku a samozrejmosťou je tiež pri zakladaní porastov používanie zdravého sadivového materiálu.
Ing. IVANA HORVÁTHOVÁ, UKSUP - Odbor ochrany rastlín
