Ako vyrobiť kvalitnú kukuričnú siláž?

Kvalite konzervovaných objemových krmív, a najmä kukuričných siláží, sa vo výžive prežúvavcov pravidelne venuje nemalá pozornosť. Napriek tomu sa občas vyskytujú prípady, ktoré toto pravidlo nepotvrdzujú.

Je všeobecne známe, že práve tieto objemové konzervované krmivá sú najlacnejším zdrojom živín, koncentrácie energie v zmiešaných kŕmnych dávkach hovädzieho dobytka a veľkým vplyvom rozhodujú o úžitkovosti, zdraví zvierat, ale aj o ekonomickej efektívnosti chovu.
Vysoká kvalita siláží je kľúčovým faktorom pre dosiahnutie ekonomickej produkcie mlieka a produkčného zdravia. Je známe a praxou potvrdené, že dobrovoľný príjem sušiny krmív je ovplyvnený  predovšetkým kvalitou a hygienickou bezchybnosťou. Na prípravu kvalitných siláží je preto veľmi dôležité, aby došlo k rýchlemu okysleniu naskladnenej, dobre utlačenej biomasy bez prístupu vzduchu, teda za prísne anaeróbnych podmienok.
Už v roku 1961 Nágl a kol. konštatoval, že práve kvalita kukuričnej hmoty a celková produkcia živín z jedného hektára plochy je zásadným ukazovateľom určujúcim ekonomický výsledok pestovania silážnej kukurice. Kvalitná kukuričná siláž naďalej patrí k našim najvýznamnejším sacharidovým objemovým krmivám, ktoré zohrávajú v kŕmnych dávkach dojníc nezastupiteľnú úlohu. Za samozrejmé sa dnes považujú kukuričné siláže, ktoré majú obsah sušiny nad 30 % (30 - 35 %), nízky obsah hrubej vlákniny (21 - 23 %) a koncentráciu energie NEL vyše 6,4 MJ.kg^-1 sušiny (Schwarz et al., 1984). Dôležitým ukazovateľom kvality je potom obsah škrobu v 1 kg sušiny kukuričnej siláže, ktorý by mal byť vyšší ako 30 %.

Kvalitná kukuričná siláž sa musí vyznačovať: 

• vysokou koncentráciou energie (štádium zberu, manažment zberu);
• nízkou stratou sušiny počas zberu skladovania (obsah sušiny pri zbere, priebeh fermentácie);
• čistotou (nízky obsah < 10 % popolovín, nízky stupeň znečistenia, úroveň agrotechniky, výška strniska, spôsob naskladňovania);
• vysokou kvalitou rezanky (dĺžka a štruktúra rezanky, stupeň narušenia zrna vo väzbe k obsahu sušiny, ovplyvneniu kvasného procesu, zahrievaniu a tiež k zdraviu bachorového trávenia);
• vysokou kvalitou fermentačného procesu (obsah sušiny, prídavok silážnych aditív, technické normy pri plnení, doba silážovania, anaeróbne podmienky, spôsoby odberu, voľba zberovej technológie);
• dobrou aeróbnou stabilitou (častý problém kukuričných siláží najmä s vyšším obsahom sušiny);
• vysokou hygienickou kvalitou a dietetickou bezchybnosťou.

Z uvedených požiadaviek je zrejmé, že kvalita kukuričných siláží je každoročne veľmi rozdielna a môže byť v niektorých prípadoch príčinou nielen zníženia produkcie mlieka, mliečnych zložiek, ale aj problémov s reprodukciou zvierat. Z chovateľského hľadiska je kvalita kukuričných siláží polyfaktoriálne ovplyvňovaná celým radom biotických a abiotických faktorov.
Viac sa dočítate v príspevku prof. MVDr. Ing. PETRA DOLEŽALA, CSc. a kol. - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 29.