V rámci transformačného procesu poľnohospodárskej výroby sme zaznamenali významné celoplošné zmeny v systémoch hospodárenia na pôde. Došlo k radikálnemu úbytku stavov polygastrických zvierat, čím poklesli plochy viacročných krmovín a plánované striedanie plodín bolo nahradené aktuálnym pestovaním tých plodín, o ktoré je momentálne na trhu záujem. V našich chotároch zaujali dominantné postavenie hustosiate obilniny, kukurica, olejniny doplnené prípadne o niektorú špeciálnu plodinu.
Pozberové zvyšky poľnohospodárskych plodín sú svojim potenciálom živín významným článkom biologického kolobehu látok. Zohrávajú pozitívnu úlohu v bilancii živín v osevnom postupe, v živinových režimoch pôd a vo výžive pestovaných plodín. Bohatým zdrojom organických látok je aj slama. Jej dlhodobé používanie zvyšuje obsah humusu v pôde a priaznivo pôsobí na pôdnu štruktúru. Pôdy hnojené slamou sú vzdušnejšie, rýchlejšie vysychajú a preto sú ľahšie obrábateľné.
V súčasnosti sa množstvo primárnych zdrojov organických látok vracajúcich sa do pôdy znižuje a taktiež poklesli aj vstupy organických hnojív ako sekundárneho zdroja. Straty pôdnej organickej hmoty z poľnohospodárskych pôd neustále narastajú. Na jednej strane ide o biologické straty, teda straty mineralizáciou, ktoré sú veľakrát výsledkom využívania nevhodných technológií obhospodarovania pôd (obrábanie, hnojenie) a na strane druhej ide o straty mechanické, ktoré sú výsledkom predovšetkým procesu erózie pôdy.
Prof. Dr. Ing. RICHARD POSPIŠIL
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Viac v RN č.25
