Chov ošípaných na Slovensku bol voľakedy jedným z najvýznamnejších odvetví živočíšnej výroby a mal významný podiel na hrubej poľnohospodárskej produkcii. Chovatelia dokázali zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe bravčového mäsa, ktoré dokonca aj vyvážali. Dnes je situácia iná. Prečo je tomu tak, o tom sme diskutovali v relácii TV Roľnícke noviny s MVDr. Andrejom IMRICHOM, predsedom Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo.
rn rozhovor
Konzumácia bravčového mäsa a výrobkov z neho má u nás dlhodobú tradíciu. Ako sa v súčasnosti vyvíja spotreba bravčového mäsa?
„Treba povedať, že pre slovenský národ je bravčové mäso veľmi lukratívna surovina. Obsahuje kvalitné živočíšne bielkoviny, síce s vyšším podielom tuku oproti iným druhom mias, ale o to je krehkejšie a z kulinárskeho hľadiska ľahšie pripraviteľné. Spotreba bravčového mäsa na Slovensku sa za posledných 10 rokov pohybuje na úrovni 30 - 32 kg na jedného občana. Je to viac-menej stabilná spotreba, avšak treba povedať aj to, že v nie tak dávnej minulosti, asi pred 20 - 25 rokmi, bola jeho spotreba nad 40 kg. Odhad Štatistického úradu SR rok na 2016 bol 32,8 kg.“
Prečo by na našom stole nemala bravčovina chýbať?
„Predovšetkým je to tradícia mať na stole bravčové mäso nielen v bežnom živote, ale aj počas rôznych sviatkov. Ide o cenovo dostupnú surovinu pre široký okruh našich obyvateľov. Ešte stále sa na dedinách konajú zabíjačky, kde sa stretne celá rodina, spracujú sa jatočné ošípané od porážky až po výsekové mäso, resp. po rôzne domáce výrobky. Neviem si vôbec predstaviť, aby dobrý gazda nemal na stole domácu údenú klobásu či slaninu. Bravčové mäso je veľmi dobre skladovateľné - upravené solením a údením vydrží niekoľko mesiacov. Samozrejme, dnes už máme moderné domácnosti, takže hociktorý konzument si ho vie dať do mrazničky a neskôr použiť. Skladovateľnosť bravčového mäsa je zhruba pol roka.“
Nakoľko sme sebestační vo výrobe bravčového mäsa?
„Súčasná situácia je veľmi zlá, až kritická. Pred 25 rokmi sme boli na sto percent sebestační a dokonca sme bravčové mäso vyvážali. Dnes si vieme vyrobiť len 36,6 percenta zo spotreby. Ak by bola spotreba vyššia, tak ešte menej. V posledných rokoch vyrábame zhruba 80-tisíc ton jatočných ošípaných v živej hmotnosti, pri prepočte na kosti, čiže v JUT je to 62 250 ton mäsa. Ak je spotreba na jedného obyvateľa cca 31 kg bravčového mäsa, vrátane údeného, soleného a iných výrobkov, tak celková spotreba by mala byť približne 170-tisíc ton, čo je asi 1 900 000 jatočných ošípaných. Na Slovensku vychováme cca 700-tisíc kusov živých jatočných ošípaných a z toho sa viac ako 50 percent vyvezie do zahraničia. Celkovo nám chýba až 1 200 000 kusov jatočných ošípaných. Dováža sa zväčša v mäse, poväčšine sú to výrobné mäsá, hlavne rôzne časti zo spracovania jatočných polovičiek, ako napr. orezky, výrezy, hlavy a ďalšie časti ako odpad zo spracovania, separáty či kože.“
Celý rozhovor je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVIACH č. 4.
