Na konferencii spoločnosti Syngenta, ktorá sa pod názvom AGRO ART konala v polovici januára 2025 na pôde Agrokomplexu Nitra, zazneli prednášky z celého spektra poľnohospodárskej problematiky. Samostatný blok bol venovaný aj repke, kde aktuálne informácie a odporúčania prezentoval Ing. David Bečka, Ph.D. z ČZU Praha.
Produkcia a vývoj pestovateľských plôch
„Z celosvetového pohľadu si prvenstvo v produkcii repky stále udržujú krajiny EÚ, ktoré v sezóne 2023/2024 vyprodukovali celkovo 19, 93 mil. ton,“ uviedol na úvod svojej prednášky Ing. David Bečka, Ph.D. V tesnom závese sa na druhom mieste umiestnila Kanada s produkciou 19,19 mil. ton a na treťom mieste je Čína, ktorá dopestovala 16,32 mil. ton. Do popredia sa v tomto segmente stále viac dostáva aj India, ktorá skončila štvrtá. Na základe predbežnej prognózy svetových osevných plôch repky pre sezónu 2025/26 by sa po dvoch rokoch stagnácie mali mierne zvýšiť a to na celkovú úroveň 44,1 milióna hektárov. Prekvapujúce z toho pohľadu je, že najväčšie plochy osevných plôch sú v Indii. Krajiny EÚ sú z tohto pohľadu až na 4. mieste, prvenstvo v produkcii však dosahujú vďaka vysokým úrodám. Dokazujú to aj štatistické údaje, na základe ktorých za obdobie posledných desiatich rokov dosiahli krajiny EÚ v porovnaní s ostatnými najvyššiu priemernú úrodu repky na úrovni 3,2 t/ha. Menej potešujúci je fakt, že trend úrod v krajinách EÚ je skôr klesajúci na rozdiel od krajín, ako je napríklad Čína, India, Austrália, kde je sledovaný progres. Čo sa týka úrod v ČR a na Slovensku, z pohľadu dlhodobých štatistík je sledovaná v Českej republike skôr stagnácia, na rozdiel od Slovenska, kde bol zaznamenaný mierny progres. Slovensko za posledných desať rokov trikrát predbehlo v úrodách repky Českú republiku.
Stav porastov repky
Skorá žatva a skorý výsev repky, tak sa dá charakterizovať situácia ohľadom zakladania porastov repky na Slovensku aj v ČR. Približne v polovici augusta 2024 prišli dažde, ktoré prispeli k dobrému vzchádzaniu a v období na prelome augusta a septembra už bola potrebná prvá regulácia týchto porastov. Iná situácia bola v prípade plôch, ktoré boli vysiate koncom augusta až začiatkom septembra, kedy sa vyskytli vysoké teploty bez zrážok. Tieto porasty vzchádzali veľmi nevyrovnane a etapovito, situácia sa zlepšila až príchodom zrážok v polovici septembra. Stav porastov na konci septembra až v polovici októbra bol veľmi rozmanitý, od optimálneho až po tie, ktoré mali tendenciu k prerastaniu. Čo sa týka škodcov, v Českej republike boli pomerne nízke nálety skočiek z rodu Phyllotreta, významnejšie škody spôsobila skočka repková. V dôsledku teplého jesenného počasia sa viac rozšírila molička, vošky, piliarka a v porastoch repky sa začína objavovať aj ďalší škodca – mlynárik. K tomu, samozrejme, treba pripočítať aj hraboše.
Niekoľko postrehov k jarnej agrotechnike
Intenzívne dažde v polovici septembra spôsobili aj preplavenie živín a rast repky, preto merania na konci jesene ukázali veľmi nízke hodnoty nielen minerálneho dusíka, ale aj síry. Z tohto hľadiska je potrebné skoré jarné prihnojenie porastov. Bohužiaľ, v tomto období sa často vyskytuje perióda sucha, čo môže negatívne pôsobiť na rozpustnosť hnojiva a prijateľnosť živín. Odporúčanie znie zlučovať jednotlivé dávky hnojenia dusíkom, mnohokrát je totiž jar hektická aj z pohľadu pracovných operácií. Perspektívne môže byť využitie obaľovaných hnojív na báze dusíka, ktoré sa rozpúšťajú pozvoľna v dlhšom časovom úseku. Z pohľadu ochrany proti škodcom zákazom silných insekticídov nastal problém pri výskyte stonkových krytonosov, ktorý je pomerne ťažko riešiteľný. V tejto situácii ešte viac narastá význam monitoringu v podobe včasného umiestnenia žltých misiek do porastov. Na prvý zásah odporúča Ing. Bečka použiť pyretroid a systémové účinné látky acetamiprid alebo flupyradifuron zaradiť do postrekového plánu v neskoršom období. Vzhľadom na to, že v prípade blyskáčika repkového už bola zaznamenaná rezistencia, odporúča Ing. Bečka zmeniť stratégiu ochrany. V prípade zásahu proti blyskáčikovi si totiž pestovateľ často ničí aj užitočný hmyz, ktorý sa v tej dobe v poraste nachádza. Sú to parazitoidy, ako napríklad lumci, lumčíci a chalcidky, ktoré parazitujú larvy blyskáčika. Na základe poznatkov z literatúry môže byť parazitácia lariev blyskáčika až 95%. Z tohto pohľadu je možným riešením siahnuť po prípravkoch na báze účinných látok etofenprox, tau-fluvalinate a na šešuľových škodcov použiť acetamiprid. Z pohľadu účinnosti insekticídov je dôležité aj meranie ich hodnoty pH, ktorá by mala byť na úrovni 6-6,5. Čo sa týka regulácie rastu repky, jesenné ošetrenie možno odporučiť, pri jarnom je potrebné byť opatrný a v prípade potreby zvoliť šetrnejší variant ošetrenia (napríklad kombináciu Toprex, močovina, Borosan).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
