Intenzifikácia poľnohospodárskej výroby spôsobuje, že chované zvieratá sú v prostredí fariem vystavované rôznym nepriaznivým vplyvom vyvolávajúcim stres. Najvyššiu citlivosť na pôsobenie stresorov majú zvieratá v najintenzívnejších systémoch chovu a zvieratá vyšľachtené na intenzívne jednostranné využitie.
Najdôležitejšou a najzaťaženejšou kategóriou v chove dobytka sú dojnice, na ktoré sú kladené vysoké požiadavky ako z hľadiska produkcie, tak aj reprodukcie. Proces dojenia prebieha vo väčšine prípadov v dojárňach, dojnice sa teda počas svojho života zdržujú nielen v stajniach, ale i v priestoroch dojární. Činnosťou dojaceho zariadenia, otváraním a zavieraním zábran a bránok dojacích stojísk, pracovnou činnosťou personálu a jeho hlasovými prejavmi a tiež životnými prejavmi dojených zvierat je spôsobovaný hluk, ktorý môže vyvolávať nepokoj a stres zvierat. Hluk je jedným zo stresorov, ktorý môže ovplyvňovať úžitkovosť zvierat. Na farmách pre chov dojníc boli prevedené merania hlukovej záťaže zvierat počas dojacieho procesu v dojárňach s rôznym technologickým riešením, odlišným spôsobom dojenia a v robotickom dojacom boxe.
Dnešná doba je charakteristická trendom neustáleho znižovania vstupných nákladov a zvyšovania výnosov, a to nielen v poľnohospodárskej výrobe. V živočíšnej produkcii sa ale nesmie zabúdať na welfare chovaných zvierat, ktoré predstavuje celý rad komplexných podmienok zaisťujúcich ich spokojnú existenciu, najmä ich zdravie a životnú pohodu. Organizmus zvierat má podobné reakcie ako organizmus ľudí a tiež aj pri nich možno pozorovať prejavy radosti a uspokojenia, alebo naopak, prejavy bolesti, strachu a depresie. A práve preto musí byť prístup k chovaným zvieratám ohľaduplný, to znamená používať takú techniku a technológiu chovu, aby boli splnené všetky požiadavky na ich prirodzené správanie a životné prejavy.
Ľudský faktor je jeden z rozhodujúcich činiteľov, jeho úlohou je skĺbenie biologických potrieb zvierat s technickými parametrami stavieb a technologického zariadenia. Predpoklady pre splnenie týchto faktorov spočívajú v odbornej úrovni personálu, ich citu a vzťahu k zvieratám, v motivácii k práci a svedomitom dodržovaní technologických postupov (Steinhauser et al., 2000). Musia byť teda vytvorené podmienky odpovedajúce nielen fyziologickým a etologickým potrebám zvierat, ale tiež humánnym a etickým zásadám. Ak tieto podmienky nie sú dodržané a welfare zvierat nie je splnené, môže dochádzať k zmenám ich správania, k narušeniu fyziologických pochodov v organizme, k zmenám v štruktúre jednotlivých tkanív alebo orgánov. Všetky tieto zmeny potom vedú k zhoršeniu ich zdravotného stavu.
Ale len zdravé zviera, ktoré má na dostatočnej úrovni zaistené svoje materiálne (fyziologické) i nemateriálne (mentálne, psychické) potreby, môže poskytovať maximálnu úžitkovosť odpovedajúcu svojmu genetickému potenciálu, môže optimálne zhodnocovať kŕmnu dávku, produkčnú schopnosť i prirodzené prejavy správania a jeho chov teda môže byť úspešný i z hľadiska ekonomiky (Doležal et al., 2004).
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 13.
