Produkcia bravčového mäsa má širokú škálu spôsobov chovu ošípaných, pričom konvenčné chovy v uzavretých budovách s roštovými podlahami, v súčasnosti dominantné systémy, koexistujú s tzv. alternatívnymi produkčnými systémami.
Bravčové mäso je druhé najviac konzumované mäso na svete, avšak dopyt po výrobkoch z tohto mäsa sa v budúcnosti môže zmeniť a byť ovplyvnený socioekonomickými faktormi, včítane obáv o zdravie zvierat, ale tiež meniacimi sa sociokultúrnymi hodnotami. Stúpajúce protesty a rôzne akcie asociácií pre dobré životné podmienky zvierat naznačujú, že súčasný dominantný produkčný systém sa stáva menej prijateľným, najmä s ohľadom na dobré životné podmienky zvierat.
V tomto kontexte a s rastúcimi trhmi s bravčovým mäsom produkovaným v prirodzenejších podmienkach alebo podľa špecifikácií „ekologického poľnohospodárstva“ sa vyvíjajú alternatívy ku konvenčným farmám. Pre alternatívne systémy je typické, že sa v nich nechovajú všetky ošípané v uzavretých budovách a na roštových a/alebo betónových podlahách.
Spotrebiteľ, ktorý nakupuje biopotraviny očakáva, že štandardy dobrých životných podmienok zvierat sú v alternatívnych poľnohospodárskych systémoch vyššie. Avšak bežní občania nevedia, ako sa správajú hospodárske zvieratá, preto si často idealizujú alternatívne farmy, v ktorých majú zvieratá prístup k vonkajšiemu výbehu alebo ku slame, oproti konvenčnému farmárčeniu na roštových podlahách.
Koncept dobrých životných podmienok zvierat je zložitý. Welfare zvierat označuje psychický stav jedinca vo vzťahu k jeho vnútornému a vonkajšiemu prostrediu. Tento stav sa mení podľa toho, ako zviera situáciu vníma.
Na posúdenie dobrých životných podmienok zvierat sa často využíva prístup piatich slobôd (absencia hladu a smädu, absencia nepohodlia, absencia bolesti, zranení a chorôb, sloboda vyjadrovať normálne správanie a absencia strachu, stresu a úzkosti), stanovený britskou spoločnosťou Farm Animal Welfare Council (FAWC). Blahobyt závisí od prostredia. Vonkajšie systémy dávajú prasatám možnosť prejaviť širší repertoár správania než vnútorné, včítane väčšiny ich prirodzeného správania, ale kontrola prostredia je náročnejšia, včítane kŕmenia, napájania, teploty a predátorov. Podstielkové systémy tiež umožňujú vyjadrenie širšieho etogramu a ponúkajú ošípaným pohodlie, ak je podstielka čistá a suchá.
Ak alternatívne systémy s obohateným prostredím poskytujú dostatočné riešenia pre kontrolu kritických bodov dobrých životných podmienok zvierat, sú vhodnejšie pre uspokojenie spoločenských očakávaní ohľadom blahobytu zvierat.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. Jaroslava Smitala, Ph.D. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v. v. i. - Praha - Uhříněves - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 13.
