Intenzívny chov hospodárskych zvierat je obrovský globálny priemysel, ktorý každoročne vyprodukuje milióny ton hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa. A tiež odpadu, napríklad v podobe zobákov, trtáčov či paprčiek.
Tieto časti hydiny totiž - podľa jedného z producentov - spotrebitelia, najmä v bohatých krajinách, nechcú.
Na Deň vďakyvzdania v USA bude takmer 90 % domácností podávať na večeru pečenú morku. Jedna časť tejto hydiny sa však nikdy nedostane na slávnostne prestretý stôl: tzv. trtáč. Osud tohto mastného kúska mäsa najlepšie ukazuje bizarné vnútorné fungovanie globálneho potravinového systému, keď stúpajúci dopyt po niektorom type mäsa so sebou zároveň prináša nárast odpadu v podobe neželaných odrezkov.
Ale našťastie existujú aj prípady, keď tieto odrezky vytvárajú dopyt inde, keďže v niektorých regiónoch ich považujú za pochúťku.
Produkcia mäsa v "priemyselnom meradle" sa vyvinula po druhej svetovej vojne. Podporil ju vedecký pokrok v podobe antibiotík, rastových hormónov či umelého oplodnenia. A to aj v prípade moriakov, ktoré - v snahe zvýšiť produkciu mäsa - sú také ťažké, že im musí pri reprodukcii pomáhať veda.
Komerčná produkcia moriek v USA vzrástla od roku 1960 na viac ako 30-násobok do roku 2017. Tento rok sa celková produkcia odhaduje na 245 miliónov moriek. To zahŕňa štvrť miliardy morčacích trtáčov. Na kostrči moriaka sa nachádza mazová žľaza, ktorá produkuje tuk. Morky však dorazia do obchodov v USA bez trtáča. Ten našťastie nekončí v odpade. Hydinárskemu priemyslu sa v tomto prípade podarilo objaviť "výnosnú obchodnú príležitosť". Sú ňou komunity na tichomorských ostrovoch, kde je nedostatok živočíšnych bielkovín.
V 50. rokoch minulého storočia začali hydinárne z USA vyvážať morčacie a kuracie kostrče na ostrov Samoa. A vďaka tejto stratégii premenili domáci odpad na exportné "zlato".
Do roku 2007 dosiahla priemerná ročná spotreba morčacích kostrčí na Samoe na jedného obyvateľa z hľadiska hmotnosti takmer trojnásobok ročnej spotreby morčacieho mäsa na hlavu v USA. To však vyvoláva otázniky nad vplyvom mastných kostrčí na zdravotný stav obyvateľov tohto tichomorského ostrova, ktorý zápasí s obezitou. Podľa niektorých zdrojov miera obezity na ostrove dosahuje až 75 %.
(tasr)
