Slovenská komora architektov (SKA) vyzýva k realizácii adaptačných vodozádržných opatrení na riešenie situácie so suchom. TASR o tom informovala Daniela Bieliková zo SKA.
Architekti navrhujú vytvoriť krízové plány na obdobie sucha a na jednotlivých správnych úrovniach v súčinnosti s dotknutými orgánmi a organizáciami, najmä poľnohospodármi, lesníkmi, správcami vodných tokov a samosprávami. S realizáciou vodozádržných opatrení by sa podľa SKA malo začať bezodkladne. Prioritou by mala byť lesná a poľnohospodárska pôda. "V rámci krízového manažmentu pristúpiť k organizačným, agrotechnickým a biotechnickým opatreniam, zlepšujúcim kvalitu poľnohospodárskej pôdy, zníženie erózie, odstránenie nepotrebných meliorácií," uviedla komora.
Na lesnej pôde, najmä na zvážniciach, lesných cestách, v stržiach a v oblastiach malých vodných tokov a pramenísk by sa podľa SKA mali robiť opatrenia zamerané na zmiernenie erózie a zvýšenie akumulácie vody.
Architekti navrhujú, aby sa podpora z Pôdohospodárskej platobnej agentúry na poľnohospodársku a lesnú pôdu podmienila realizáciou pôdoochranných, protieróznych a vodozádržných opatrení. Sfunkčniť by sa tiež podľa nich mala Pôdna služba, ktorá vykonáva dohľad nad ochranou vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ako aj dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení zákona o ochrane pôdy.
Ďalej radí revitalizovať vodné toky a mokrade. Opatrením by malo byť aj zrýchlenie pozemkových úprav. "Sú zásadné pre rozvoj územia, s dôrazom na spoločné zariadenia – vodozádržné a ekostabilizačné prvky," tvrdí SKA. Odporúča tiež vykonať legislatívne kroky na zastropovanie maximálnej veľkosti pôdnych blokov a možné použitie agrolesníckych systémov.
Komora poukázala, že v dôsledku zmeny klímy čelí Slovensko extrémnemu suchu na takmer celom území. "Napriek stále rovnakému celoročnému úhrnu zrážok sa mení ich charakter - zrážky s dlhotrvajúcim charakterom sú nahrádzané intenzívnymi búrkami a prívalovými dažďami, ktoré nemajú dostatok času vsiaknuť do pôdy a odtekajú po zemskom povrchu," vysvetlila. Dochádza tak k menšej dotácii podzemných vôd. Znižujú sa tak hladiny spodnej vody, vysychanie prameňov, znižovanie vodnatosti až vysychanie riek.
Architekti zároveň pripomínajú, že tento stav spôsobilo aj nevhodné využívanie krajiny, napríklad plošným hospodárením, regulácia vodných tokov či rušenie záplavových území.
Na Slovensku sa podľa SKA v minulosti kládol dôraz najmä na mitigačné opatrenia, ktorých cieľom je zmiernenie či spomalenie klimatickej zmeny. Adaptačné opatrenia voči negatívnym účinkom zmeny klímy sú tak realizované najmä v zastavanom území. "Adaptačným opatreniam na viac ako 90 percent územia, lesných pozemkoch, poľnohospodárskej pôde a vodných plochách, ktoré vedú ku skutočnému znižovaniu zraniteľnosti územia voči dosahom klimatických zmien, nebola venovaná zodpovedajúca pozornosť," zhodnotili.
(tasr)
