Produkcia vajec je fyziologický dej na reprodukciu rodu, zväčša typický pre triedu vtákov. Každý jedinec samičieho pohlavia má dedičnú dispozíciu znášať vajcia. Ich množstvo závisí od druhu, alebo od jedinca a nazýva sa znáška.
Človek v priebehu stáročí prinútil chovateľskými metódami niektoré druhy vtákov k zvýšenej produkcii vajec z dôvodu, že ich využíva na spestrenie svojho jedálneho lístka. Vtáky, teda aj hydina má vyvinutý len jeden vaječník a je v ňom až 3 000 zárodočných buniek, z ktorých teoreticky sa každá môže stať žĺtkom. V skutočnosti, počas produkčného obdobia sa z nich zrealizuje sotva jedna tretina.
Rozdiely v produkcii vajec, ktorých sme u jednotlivých plemien svedkami v rámci druhu, boli a sú podmienené plemenársko-šľachtiteľskou prácou. Aby sa táto vlastnosť mohla prejaviť, treba vytvoriť zvieratám určité podmienky. Patria k nim optimálne podmienky v priebehu odchovu, vhodné ustajnenie a v neposlednej miere aj plnohodnotná výživa. Okrem nich množstvo znesených vajec je silne podmienené aj genetickými faktormi.
Viacero odborníkov sa zhoduje v názore, že keby taká pozornosť, aká sa po stáročia venovala kure bankívskej venovala inému druhu vtákov, určite by dnes produkcia vajec bola ďaleko ekonomickejšia a zároveň vhodná na konzumáciu. Svedčí o tom prípad japonskej prepelice. Na Ázijskom kontinente to bol sprvu brojlerový typ hydiny a len asi pred 200 rokmi začalo jej intenzívne šľachtenie na znášku, keď sa prepeličie vajcia stali v Európe delikatesou.
Viac sa dozviete z ROĽNÍCKYCH NOVÍN č. 17.
