V roku 2020 sme vám predstavili dvoch prioritných škodcov - Anthonomus eugenii a Xylella fastidiosa. Bactrocera dorsalis, ktorá tiež patrí do tejto skupiny, je škodcom zhruba 300 hostiteľov, ku ktorým patria napr. banány, figy, citrusy, broskyne, hrušky, ananásy, marhule a tiež paradajky.
Uvedený škodca býva najčastejšie spozorovaný na mangu, avokáde a papáji. V podmienkach EÚ nebol doteraz zaznamenaný výskyt tohto škodcu. Na týchto prieskumoch sa už roky podieľa aj Slovensko, a to vďaka rastlinolekárskym inšpektorom ÚKSÚP.
Bactrocera dorsalis kladie vajíčka pod šupku plodov hostiteľskej rastliny. Larvy sa liahnu o 1 - 3 dni a živia sa plodom ďalších 9 až 35 dní. Zrelá larva opúšťa ovocie a dostáva sa do pôdy. Nasleduje proces kuklenia, ktorý prebieha v pôde. Dospelce sa vyskytujú v priebehu celého roka a škodca má viacero prelínajúcich sa generácií za rok. Niektoré literárne zdroje uvádzajú, že samička môže v priebehu svojho života naklásť viac ako 3 000 vajíčok. Dospelce dorastajú do dĺžky cca 8 mm. Ich farba je pomerne variabilná, ale pre hrudník sú charakteristické vždy intenzívne žlté a tmavohnedé sfarbené znaky. Na brušku sa nachádzajú vodorovné čierne pruhy a pozdĺžny stredný čierny pás, ktorý sa tiahne od tretieho článku až po koniec bruška. Vajíčka sú podlhovasté a majú eliptický tvar. Sfarbenie je biele až žltobiele.
Napadnuté ovocie vykazuje znaky prepichnutia šupky. Ovocie s vysokým obsahom cukru, ako napr. broskyne, môžu vylučovať sladkú tekutinu v mieste kladenia vajíčok. Napadnuté mladé plody môžu meniť tvar. Larvy svojím žerom vytvárajú v plode chodbičky, ktoré umožňujú vstup rôznym baktériám a hubám, čím dochádza k sekundárnemu napadnutiu iným škodcom.
Škodca môže byť na naše územie zavlečený dovozom ovocia, v ktorom by sa Bactrocera dorsalis mohla potenciálne vyskytovať. Nebezpečné je tiež nosiť si z dovoleniek ovocie, ktoré môže byť napadnuté. Predpokladá sa, že v prípade výskytu by sa Bactrocera dorsalis správala v našich podmienkach veľmi agresívne, šírila by sa veľkou rýchlosťou, a to najmä vďaka jej vysokému reprodukčnému potenciálu. Jej šíreniu by napomáhal aj široký okruh hostiteľov a schopnosť rýchleho prirodzeného šírenia.
V prípade pozitívneho výskytu by sa pristupovalo k prísnym rastlinolekárskym opatreniam, ktorých cieľom by bolo eradikovať škodcu. Rovnako aj pri tomto druhu platí povinnosť ohlasovania podozrení z výskytov, a to telefonicky na telefónnom čísle 02/59 88 03 45, e-mailom na ochrana@uksup.sk, alebo písomne na adresu: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor ochrany rastlín, Matúškova 21, 833 16 Bratislava.
Ing. IVANA BUGRIOVÁ, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
