Pôvodcom tejto choroby je baktéria Xanthomonas juglandis, ktorá sa vyskytuje prakticky všade na svete, kde sa pestujú orechy. Napáda nielen najrozšírenejší orech kráľovský, ale aj orech čierny či orech kalifornský.
Prvým príznakom choroby sú drobné hnedé škvrnky na listoch a na stopkách. Na stopkách sú škvrny okrúhle až elipsovité, na listových čepeliach skôr hranaté a ohraničené listovou žilnatinou. Pri silnejšom napadnutí škvrnky splývajú, čo spôsobuje odumieranie väčšej časti listového pletiva. Avšak predčasne opadávajú iba veľmi silne napadnuté listy. Choroba môže napadnúť aj mladé letorasty, na ktorých sa škvrny preliačujú, mokvajú a na okrajoch sa objavuje na vzduchu zasychajúci sliz.
V našich klimatických podmienkach obyčajne nenadobúda ochorenie letorastov taký rozsah, aby nastalo odumieranie od vrcholov výhonkov. Na mladých plodoch sa ochorenie prejavuje drobnými hnedastými pľuzgierovitými škvrnkami, ktoré neskoršie mokvajú. Pletivo zeleného obalu mäkne a preliačuje sa. Hniloba postupuje dovnútra plodu a obyčajne napadne celé mladé semeno. Celý plod postupne černie, scvrkáva sa a opadne. Na starších plodoch nastáva iba poškodenie a hniloba vonkajšieho zeleného obalu. Na okrajoch škvŕn sa často objavuje belavý sliz, ktorý na vzduchu zasychá. Tvorí ho veľké množstvo baktérií a za vlhka sa stáva zdrojom ďalšej infekcie. Choroba sa neprejavuje na dvojročnom a staršom dreve a na koreňoch.
Patogénne baktérie prezimujú v pukoch. Na napadnutých listoch, ktoré opadnú, sa udržia veľmi krátko a hynú do 3 až 4 týždňov, a to aj v pôde po mechanickom zapracovaní. Baktérie môžu pomerne ľahko infikovať tyčinkové kvety. Šíriteľom nákazy môže byť aj peľ. Teplotné rozpätie, pri ktorom môžu nastať infekcie, je veľmi široké, a to od 4 do 30 °C. U nás je baktériová škvrnitosť bežne rozšírená choroba a v rokoch, keď je vlhká a teplá jar, sú jej prejavy silnejšie. Hospodárska škodlivosť však nie je významná. V náchylnosti na chorobu existujú značné odrodové rozdiely, pričom v praxi možno pozorovať aj určité individuálne rozdiely medzi jednotlivými stromami.
Ochranou je najmä likvidácia všetkých opadaných listov, čím sa značne obmedzí intenzita jarných infekcií. Chemická ochrana pripadá do úvahy iba pri pučaní prípravkom proti antraknóze listov orecha Kuprikol 50, ktorý tlmí aj baktériovú škvrnitosť orecha.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - OOR
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.
Táto baktériová škvrnitosť mi vlani t.j. 2016 zničila 80 % úrody a vôbec neviem ako sa mám voči tejto škvrnitosti brániť. Obral a pozbieral som všetky poškodené plody, lebo zostali zoschnuté na strome, ktoré som spálil a už som to aj postriekal Kuprikolom, no strekol som to aj vlani a vôbec nič nepomáhalo. Neexistuje žiadny prípravok na túto pliagu????? Som zvedavý ako to bude tohto roku.
V BA táto pliaga začala vyčínať v roku 2015 - asi 2/3 úrody zničenej! Vlani -2016 - som prišiel o kompletnú úrodu: v auguste začali orechy černieť a do jedného sčerneli všetky! Tohto roku - presne to isté! Posledných asi 10 dní odchádzajú rapídne postupne všetky. A to, čo tu vyššie píše akýsi "tiežodborník" Ing. Barok, považujem za veľmi slabý odvar, ktorý by mal pomôcť!!!
Tiež nám orech presne takto ako popisujete očernel, úroda žiadna a neviem, či ho treba nechať, alebo nepomôže nič len vyrezať? Rada by som ho zachovala, možno časom vyzdravie ?? Samozrejme poctivo hrabeme a zbierame lístie aj plody a vyhadzujeme do kontajnera. Spaľovať nemôžeme, ale vyhrabávame každý rok a teraz 1x máme tento problém. Má niekto skúsenosť či sa vylieči orech, alebo už je navždy "po ňom" ??
V roku 2018 mi zničilo 100% úrody. Nebol ani jeden orech zdravý. Postihlo to na 100% celé Vajnory.
Jedine kuprikol. Iné bohužiaľ ešte neobjavili. A netreba sa báť ani vo vegetacnom období.
Ja sa bránim tak, keďže pod orechmi mám úžitkovú trávu, nakrátko kosenú, že v júni všetky napadnuté plody a listy obtrhám. Keď sa dobre pozriete, na zemi nájdete plno malých plodov, zelených a čiernych, tie tiež všetky vyzbieram a toto všetko do potoka, naspäť do Maďarska. Škodcovi úplne nezabránim, ale značne ho obmedzím. A nezabúdajte, že orech potrebuje veľa vlahy do koreňov, aby bol silný a dokázal sa brániť.
Idem to na jar skúšať so SULKOU.Neskór KUPRIKOL?Keď nepomôže tak iba píla.P.S
Pamätam si tento problém s jedlímy Gaštany.
Tento rok aj ja mám problém ako opisujete no neviem ako sa brániť postrekom, keď je strom starý objemnejší vysoký a široký o nejaké metre? Môžte mi v takomto prípade poradiť? Ďakujem za radu.
Do potoka infikované listy ani plody rozhodne nepatria ! Škodíme si sami sebe.
Mám veľký strom orech a postrek nedokážem urobiť preto to riešim takýmto spôsobom. Keď je úroda na strome zhruba na 70% čierna obijem ju zo stromu. Pozbieram orechy a na dva dni nasypem do suda s vodou a (občas premiešam). Potom ich vyperiem v miešačke na betón. Podľa potreby vymieňam miešačke vodu kým nie sú orechy použiteľné. Zelená škrupina zostane ale larvy neprežijú. Orechy nechám vysušiť niekoľko dní. Mne sa podarilo už druhý rok pre moju potrebu orechy zachrániť.
Kocide 2000 + Mancozeb
Prvy postrek ked sa zacnu otvarat puciky o 7-10 dni druhy. Ked bude prsat a chladno budete potrebovat aj dalsie, pokial nebude horuco.
Už som prestal dúfať, že sa to samo zvráti - asi piaty rok po sebe ani jediný zdravý plod... Každý rok začiatkom augusta začínajú černieť a padať. Chémia vzhľadom na veľkosť stromov neprichádza do úvahy a rady Ing. Baroka sú úplne od veci. Úvahy o zasadení nových stromov som zamietol tiež, keďže nedávno "divoko" vyrašený" orech - krásny, plný života už pri prvých plodoch dopadol rovnako. Žiaľ. Aj toto je vizitka nášho životného prostredia, a nepochybne tiež miešania, a vraj vzájomného "obohacovania" kultúr...