V tomto roku si po druhý raz pripomenieme 7. jún ako Svetový deň bezpečnosti potravín. Komisia Codex Alimentarius na 39. zasadnutí v roku 2016 rozhodla, že podporí návrh na zavedenie Svetového dňa bezpečnosti potravín ako stáleho dňa v kalendári dní vyhlásených Organizáciou Spojených národov (OSN).
Bezpečnosť potravín zahŕňa všetky oparenia vedúce k zníženiu alebo minimalizácií rizík, ktoré ohrozujú zdravie konzumenta na prijateľnú a bezpečnú úroveň. Za najčastejšie riziká sú považované chemické látky, mikroorganizmy, vírusy, parazity, mikroskopické huby a ich produkty mykotoxíny a fyzikálne riziká. Z tohto pohľadu hovoríme o chemickej bezpečnosti potravín, mikrobiologickej bezpečnosti potravín či mykologickej bezpečnosti potravín. V potravinách však môžu riziko predstavovať aj ich niektoré zložky, ako alergény či lepok, preto hovoríme o zdravotnej bezpečnosti potravín. Vo verejnosti, ale aj niektorými odborníkmi je zaužívaný pojem „zdravé potraviny“, čo je nesprávne. Takéto potraviny neexistujú, lebo keby existovali, tak nemáme žiadne zdravotné problémy. Správne je používať bezpečné potraviny, t. j. z pohľadu akéhokoľvek rizika, alebo zdravotne bezpečné potraviny, ktoré nevyvolajú ochorenie.
Pojem potravinová bezpečnosť súvisí so zabezpečením dostatku kvalitných a nutrične plnohodnotných potravín pre výživu obyvateľstva. Jeho naplnením by sa mala zaoberať výživová politika štátu, ktorá by mala sledovať, či máme dostatok potravín v požadovanej štruktúre a kvalite. V tomto kontexte sa to sleduje bez ohľadu na to, či sú z domácich zdrojov alebo z dovozu. Našim cieľom by však malo byť, aby to bolo čím viac z domácej produkcie, čo sa nám dlhodobo nedarí. Možné ohrozenie potravinovej bezpečnosti ukazuje aj súčasná situácia počas pandémie koronavírusu, kedy by bolo pre štát oveľa jednoduchšie mať k dispozícii potraviny z domácich zdrojov, mať ich pod kontrolou a hlavne blízko.
Celý článok prof. Jozefa Goliana z SPU Nitra je uverejnený v odbornom Týždenníku Roľnícke noviny č. 23.
