Hrozno počas dozrievania napáda najmä pleseň sivá (Botrytis cinerea), avšak okrem nej sa za určitých podmienok vyskytuje aj biela hniloba (Metasphaeria diplodiella, konídiové štádium Coniella diplodiella).
Vyskytuje sa vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Jej výskyty sú však dosť ťažko rozpoznateľné a okrem toho sa veľmi ťažko dokazujú, pretože už niekoľko dní po infekcii bielou hnilobou je hrozno zväčša zasiahnuté aj plesňou sivou, ktorá pokračuje v deštrukcii bobúľ a silne prekrýva výskyt bielej hniloby. Aj jej škodlivosť je otázna, pretože vo veľmi priaznivých rokoch pre bielu hnilobu sú najviac 5 %, v bežnom roku počas suchej jesene, sú zanedbateľné.
Biela hniloba napáda najmä bobule, menej strapinu, výhonky, listy a drevo. Pri napadnutí drevných častí viniča sa kôra pozdĺžne trhá, odlupuje v pásoch a na týchto miestach sa tvoria nádorčeky veľmi podobné bakteriálnej nádorovitosti.
Príznaky na bobuliach sa dajú ľahko zameniť s plesňou sivou (botrytídou). Rozpoznávacím znakom je to, že bobule pred hnitím na krátky čas iba niekoľkých dní dostávajú špinavo-mliečne hnedú farbu, mäknú a scvrkávajú sa. Podobné príznaky sa však tvoria aj pri napadnutí peronospórou, najmä pri jej prieniku cez poškodenú pokožku.
Ďalším príznakom je octová vôňa napadnutých strapcov, ktorá sa však tvorí aj pri dlhšom pôsobení plesni sivej. Huba prezimuje na opadaných bobuliach, prípadne v zemi. Je teplomilná, optimálna teplota je 25 – 30 ºC; minimálna na úrovni 5 – 12 ºC, nad 40 ºC sa nešíri.
Na vznik napadnutia menšieho rozsahu postačuje aj mierne poškodenie voskovej vrstvičky na povrchu bobúľ. Pre hromadnú infekciu sú vhodné podmienky vtedy, keď po dlhotrvajúcom suchom počasí náhle výdatne naprší. Vhodné podmienky na šírenie nákazy (najmä od júla do oberačky) nastávajú spravidla po krupobití alebo inom hromadnom poškodení bobúľ. V tomto roku po suchom lete prišiel pomerne daždivý september, ktorý v mnohých lokalitách podporil hnitie hrozna.
Z preventívnych opatrení je potrebné zobrať z vinohradu celú úrodu aj s poškodenými a suchými strapcami, aj keď ich všetky nespracujeme na mušt. Vzhľadom na veľkú nepravidelnosť a viac-menej neočakávanosť výskytu bielej hniloby sa neráta s cielenou pravidelnou chemickou ochranou.
Medzi povolené prípravky patria Cassiopee 79 WG (účinné látky folpet + fosetyl + iprovalicarb), Luna Experience (účinné látky fluopyram + tebuconazole) a iba na muštové odrody Folpan 80 WDG (účinná látka folpet), Melody Combi WG (účinné látky folpet + iprovalicarb) a Quadris max (účinné látky azoxystrobin + folpet).
Postrek by sa mal vykonať do 18 hodín po krupobití alebo inom hromadnom poškodení bobúľ (12 - 18 hodín po ňom je účinok nad 75 %; 19 - 21 hodín okolo 50 % a po 24 hodinách je zásah takmer neúčinný).
Keďže uvedené prípravky sú povolené aj na ochranu proti iným chorobám, pri ich použití počas vegetácie sa dosahuje významný preventívny účinok aj proti bielej hnilobe. Nepriamy, aj keď oficiálne neautorizovaný účinok, majú aj niektoré ďalšie prípravky. Okrem toho je povolený aj pomocný prípravok Aqua Vitrin K (aktívna zložka vodné sklo draselné).
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
