Bodruška hrušková (Janus compressus) je u nás bežne rozšírený zaujímavý škodca hrušiek, ojedinele aj jabloní. Hojnejšie sa vyskytuje v teplejších oblastiach južného Slovenska. Škodí najmä v škôlkach.
Prítomnosť bodrušky možno najčastejšie zistiť v priebehu mája, keď mladé hruškové letorasty začnú na koncoch náhle vädnúť a často celé očernejú. Napokon postupne vädnú smerom dovnútra koruny stromov a odumierajú.
Bodruška je pomerne malá osička, veľká 6 - 8 mm, ktorá patrí medzi blanokrídlovce. Liahne sa na jar v máji z kukly, ktorá sa počas zimného obdobia nachádza vo výhonku, ktorý v priebehu minulého roka poškodila larva. Samičky po vyliahnutí a oplodnení vyhľadávajú vypučané letorasty dlhé aspoň 50 - 100 mm a robia do ich dreva charakteristické špirálové vpichy, po ktorých zostávajú čierne skorkovatené bodky. Do najspodnejšej dierky v letoraste potom samička položí jediné podlhovasté, asi 1 mm dlhé biele vajíčko. Vpichmi poškodený letorast od konca vädne a usychá. Z vajíčka sa larvičky liahnu až po 21 - 28 dňoch v čase, keď je letorast už uschnutý. Larva je 10 mm dlhá, svetložtá, zakrivená v podobe písmena S. Má dobre vyvinutú hlavu, tmavšiu ako telo. Posledný článok bruška je silne vyvinutý a zakončený nápadným tmavým krátkym tŕňom. Ich ďalší vývin pokračuje veľmi pomaly, končí až koncom septembra. Larvy vo výhonkoch postupne vyžierajú až 10 cm dlhú chodbičku, pričom medzitým končeky letorastov odumierajú. Na dolnom konci chodbičky si larva na jeseň spradie riedky biely zámotok, v ktorom prezimuje. Kuklí sa až na jar, najčastejšie v apríli. Bodruška má iba jednu generáciu do roka.
S nápadnejším výskytom bodrušky sa stretávame najmä v sadoch a záhradách, ktoré nebývajú dostatočne ošetrované. V intenzívnych sadoch je tento škodca vzácnosťou. V starších prehustených výsadbách možno výnimočne v niektorých rokoch zistiť intenzívnejšie napadnutie letorastov. Napriek tomu škodlivosť bodrušky nie je veľmi vysoká, pretože napadnuté stromy obyčajne bez veľkých ťažkostí nahradia listovú plochu intenzívnym rastom.
Podobné vonkajšie príznaky napadnutia môžu byť spôsobené aj bakteriálnym ochorením spála jadrovín, ktorej výskyt kolíše v jednotlivých rokoch podľa podmienok počasia. Patrí medzi nekaranténne škodlivé organizmy. Jej výskyt je kontrolovaný a regulovaný v množiteľských porastoch.
V bežne ošetrovaných výsadbách, kde sa robí letná ochrana proti škodcom, sa bodruška takmer nevyskytuje. U menších pestovateľov zasa často aj silnejšie napadnuté stromy unikajú pozornosti, pretože najmä vitálne stromy rýchlo nahrádzajú stratené letorasty. Preto sa bežne nerobí chemická ochrana zameraná zvlášť proti tomuto škodcovi. Úplne postačuje mechanický spôsob ochrany, ktorý spočíva vo včasnom odrezávaní a likvidovaní napadnutých letorastov.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
