Karanténnymi ochoreniami zemiakov, ktoré boli na území Slovenska už niekoľkokrát zistené, sú bakteriálna krúžkovitosť (Clavibacter sepedonicus) a hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum).
V boji proti týmto dvom chorobám vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave rastlinolekárske opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť šíreniu oboch karanténnych ochorení. Už niekoľko rokov vykonávajú inšpektori prieskumy, ktoré zahŕňajú aj odber vzoriek, ktoré následne podliehajú testovaniu.
Bakteriálna krúžkovitosť zemiaka
Bakteriálna krúžkovitosť zemiaka bola zistená vo všetkých okolitých štátoch Slovenska. Jedine v Rakúsku neboli za posledné obdobie zistené výskyty, preto sa ochorenie nepovažuje za udomácnené v tejto krajine. Prirodzeným hostiteľom je iba zemiak. Pre šírenie choroby má najväčší význam infikované sadivo zemiakov.
Z napadnutých hľúz na zdravé sa baktéria pomerne ľahko prenáša pri krájaní sadivových hľúz nožom alebo iným náradím. Bolo dokázané, že po prekrojení jednej infikovanej hľuzy môže byť následne napadnutých 20 až 30 zdravých hľúz. Nevylučuje sa však riziko šírenia ani kontaminovanými kombajnami, vrecovinou, debnami či dopravnými prostriedkami. Pôda, ako zdroj infekcie, má podľa výskumov malý význam, pretože baktérie v nej slabo prežívajú. Taktiež šírenie choroby z infikovaných rastlín počas vegetácie má malý význam.
Za optimálne podmienky, vďaka ktorým sa prejavia príznaky ochorenia na podzemných orgánoch, je teplota pôdy nad 18 °C a pre nadzemné časti rastlín teplota cca 24 °C. K sprievodným príznakom na nadzemných častiach rastlín, ktoré však väčšinou nie sú vôbec viditeľné, patrí usychanie spodných listov na celej rastline alebo iba na jednej strane stonky. Okraje listov sa zvíjajú nahor a ich povrch stráca lesklý vzhľad. Listy sú matné, svetlozelené, následne sivozelené. Neskôr dochádza k ich žltnutiu a nakoniec hnednú a usychajú. Na hľuzách dochádza k farebným zmenám a rozkladu pletív v okolí cievnych zväzkov. V mieste cievnych zväzkov dochádza ku krémovo žltému až slabo hnedému sfarbeniu. Pri stlačení rozrezanej hľuzy môže z napadnutých pletív vytekať žltkastá kašovitá hmota, ktorá je bez zápachu. V pokročilejších štádiách infekcie sú prítomné aj vonkajšie prejavy napadnutia, a to jamkovitosť alebo krúžkovitosť. Infikované hľuzy v priebehu skladovania hnijú.
Hnedá hniloba zemiaka
Pôvodcom hnedej hniloby zemiaka je pôdna baktéria z druhového komplexu Ralstonia solanacearum Species Complex. V porovnaní s bakteriálnou krúžkovitosťou má hnedá hniloba zemiaka široký okruh hostiteľských rastlín (200 rodov z 50 čeľadí, so zástupcami medzi jednoklíčnolistovými i dvojklíčnolistovými rastlinami).
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 47.
