Slovenskí vinohradníci očakávajú jeden z najhorších rokov za posledné desaťročia. Je za tým viacero faktorov, ktoré znamenajú pre pestovateľov hrozna a výrobcov slovenského vína ekonomicky neúnosnú záťaž. Niektorých vinohradníkov a vinárov to môže "položiť". Informoval o tom Cech vinárov a vinohradníkov Slovenska (CVVS).
Ide predovšetkým o nekalú konkurenciu lacného vína s nejasným pôvodom, a teda aj nízke výkupné ceny za slovenské hrozno, ktoré nedokážu pokryť ani náklady na jeho dopestovanie a zber. Navyše pestovateľov trápi sucho, takže očakávajú síce kvalitné hrozno, ale menšiu úrodu.
Už v prvom polroku vinári a vinohradníci, ktorí sú aktuálne združení v Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska, zaznamenali výrazný pokles v predaji vína.
"Na druhej strane sa však darí predajom prevažne lacných vín nízkej kvality často s nejasným pôvodom, keďže v tomto ohľade chýba dôkladná kontrola. Podpísalo sa to pod avizovaný malý záujem o slovenské hrozno z ročníka 2019. Navyše veľkí výrobcovia vína avizujú výkupné ceny hrozna na úrovni 0,30 eura za kilogram (kg). Hrozno sa na Slovensku dá dopestovať od 0,42 eura/kg. To je minimálna, najoptimistickejšia cena, ktorá sa odvíja od hektárového výnosu, veku vinice, ceny práce, lokality a ďalších faktorov. Dá sa predpokladať, že nastal najkritickejší rok za posledných niekoľko desiatok rokov," povedal Martin Pomfy z CVVS.
Známy je podľa CVVS aj fakt, že vinári majú zásoby vína ešte z predošlých ročníkov, a preto budú spracovávať menej hrozna z novej úrody. Slováci totiž nie veľmi radi kupujú staršie vína a uprednostňujú skôr aktuálnejšie ročníky, najmä pri bielom víne.
Slovenskí pestovatelia hrozna nedokážu reálne konkurovať producentom z južnejšie položených štátov, z ktorých sa na Slovensko dováža hrozno, ale aj víno vo veľkom.
"Je tu vážne podozrenie na nekontrolovaný dovoz hrozna a vína v obrovských cisternách zo zahraničia, ktoré sa na Slovensku len plní do fliaš. Niektorí nepoctiví vinári ho predávajú ako slovenskú produkciu. Za etiketou sľubujúcou domáci pôvod, a teda vysokú kvalitu, sa skrýva dovezené hrozno či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska alebo Moldavska. Signály z trhu sú také, že takéto praktiky z roka na rok pribúdajú. Tomu vážne nedokážeme konkurovať," priblížil Miroslav Fondrk, predseda Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
Z geografického hľadiska v rámci pestovania hrozna sa Slovensko nachádza na severnom okraji. V starších viniciach sú preto priemerné hektárové výnosy na úrovni 7 ton na hektár a pri nových výsadbách je to na úrovni 12 ton. Tento rok vzhľadom na nedostatok vlahy očakávajú vinohradníci menšiu úrodu, ale kvalitné hrozno. V teplých krajinách sú hektárové výnosy niekoľkonásobne vyššie, aj do 35 ton na hektár. Preto sú slovenské vína zákonite zväčša drahšie ako tie, ktoré sú produkované v teplejších krajinách.
Hrozno sa na Slovensku dá podľa CVVS dopestovať so spomínanými nákladmi od 0,42 eura/kg. Podľa vinohradníkov je to však úplné minimum a pri tejto hranici je predpoklad nižšej kvality budúceho vína. "Ak vinohradník priebežne investuje do viníc a chce dopestovať hrozno, z ktorého sa majú vyrobiť vína vyššej kvality, tak sa cena hrozna musí dostať podstatne vyššie. V ročníku 2018 sa prvý raz stalo, že vinohradníci nedokázali predať celú úrodu a časť úrody ostala napospas zveri vo viniciach. Cenu hrozna ovplyvnil aj znížený dopyt z Českej republiky. Ďalším faktorom, ktorý výrazne prispel k zníženému záujmu o domáce hrozno, bol pretlak maďarského hrozna na úrovni 0,30 eura/kg," ozrejmil Pomfy.
CVVS navrhuje v prvom rade zmeniť nedokonalý systém evidencie a kontroly pôvodu vína, ktoré sa na Slovensko dováža. "Napríklad v Českej republike vyriešili podobnú situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnymi pokutami. Následne podobné praktiky s falšovaním domáceho vína prakticky vymizli. Pôvod vína sa dá pomerne jednoducho zistiť a sú na to prístroje, ktoré bežne používajú aj v spomínanej ČR či v Rakúsku," dodal Fondrk.
Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska v súčasnosti zastupuje viac ako 50 vinohradníkov a vinárov, pričom ďalší postupne pribúdajú.
(tasr)
