Nepríjemnú červivosť plodov čerešní a višní spôsobuje vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Vyskytuje sa vo všetkých ovocinárskych oblastiach, snáď okrem horských oblastí.
Postihnuté bývajú iba dozrievajúce plody, v ktorých najčastejšie pri kôstke možno nájsť bielu beznohú larvu. Napadnutý plod často mäkne, pri daždivom počasí aj zahníva. Mnohé plody s larvami však bývajú v období zberu ešte bez zjavného poškodenia.
Vrtivka čerešňová je malá pestrá mucha, ktorá prezimuje v pôde v hĺbke len niekoľko cm v štádiu kukly. Začiatkom mája sa z kukiel liahnu muchy, ktoré opúšťajú pôdu a vyliezajú na blízke rastliny, odkiaľ odlietajú na stromy čerešní a višní, kde sa živia kvapôčkami sladkých štiav a listových žliazok. Mucha žije priemerne asi jeden mesiac a počas svojho života nakladie asi 50 vajíčok.
Samičky na kladenie vajíčok vyhľadávajú väčšie plody čerešní a višní, niekedy aj čremchy, zemolezu alebo dráča a kladú do nich jednotlivo vajíčka. Ostrým kladielkom samička poškodí šupku plodu a plytko do dužiny vpustí vajíčko. V mieste nakladeného vajíčka zostane málo zreteľná priehlbinka a nepatrný otvor.
Larva, ktorá sa o niekoľko dní vyliahne, sa živí dužinou plodu a preniká ku kôstke. Vývin larvy trvá približne 3 týždne. Vnútrajšok napadnutých plodov neskôr mäkne, hnedne a ovocie najmä za vlhkého počasia rýchlo hnije. Niekedy postihnuté čerešne alebo višne predčasne opadávajú. Dospelé larvy opúšťajú červivé ovocie a zaliezajú plytko do pôdy, kde sa zakukľujú. Vrtivka čerešňová má u nás iba 1 generáciu za rok. Kukly ležia v pôde až 10 mesiacov do mája nasledujúceho roka.
Výskyt červivosti kolíše z roka na rok. Ovplyvňujú ju rozličné poveternostné podmienky, spôsob zberu, ale aj aktívneho boja proti červivosti. V prípade málo starostlivého zberu, kedy veľa plodov zostáva na zemi, nastáva rýchle premnoženie škodcu, ktorý má takto nerušené podmienky na svoj vývoj.
Napriek tomu, že priama škodlivosť vrtivky čerešňovej je kalendárovo ďaleko, upozorňujeme najmä na preventívne opatrenia. Pri ochrane treba uplatniť aj likvidáciu všetkých opadaných plodov, a to dôkladným vyhrabaním lístia s plodmi. Tento úkon treba vykonať ihneď po ukončení zberu a opadaní posledných nepozberaných čerešní. Taktiež plytká a intenzívna kultivácia pôdy zničí veľké množstvo prezimujúcich kukiel. Vyleteniu múch z pôdy zabráni včasné prikrývanie pôdy netkanými textíliami. Na sledovanie rojenia a odchyt múch sa používajú pomocné prípravky – Arboband – lepové dosky žlté, Floraself a Žlté sférické lapače a iba v malospotrebiteľskom balení Arboband, Floraband, Chemstop spray, Lepové dosky – biele vonkajšie, Lepové dosky – žlté vonkajšie, Prípravok na ochranu stromov v spreji a Vermifix – lepidlo v spreji na ochranu stromov a rastlín, ktoré môžu čiastočne obmedziť aj populačnú hustotu škodcu, a teda aj jeho škodlivosť. Preto odporúčame si včas materiálne zabezpečiť všetky preventívne možnosti.
Pri chemickej ochrane je veľmi dôležitý správny termín ošetrovania. Pomôckou na jeho určenie je sledovanie bazy čiernej, pričom asi 3 dni po začiatku jej kvitnutia vykonáme postrek. Tento termín bude veľmi závisieť od konkrétneho priebehu počasia a medzi rokmi sa môže výrazne líšiť. Ošetrenie má význam najmä v miestach pravidelných škôd a tam, kde bol v minulých rokoch silný výskyt. Ošetrujú sa iba poloneskoré a neskoré odrody; skoré odrody červivosť nepostihuje. Zoznam povolených prípravkov sa každoročne mení, preto býva zverejňovaný v aktuálnej signalizácii. V každom prípade je nevyhnutné dodržať hygienickú ochrannú dobu pred zberom plodov.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
