Poľnohospodárske družstvo Liptovské Revúce patrí k najväčším chovateľom oviec nášho národného plemena zošľachtená valaška na Slovensku. Tamojšie ovečky sa celoročne starajú o lúky a pasienky s vysokou svahovitosťou na úbočiach Veľkej Fatry a Nízkych Tatier.
A ako hovorí Ing. Anna Kováčiková, predsedníčka tohto družstva, v období klimatických zmien je nutnosťou, aby poľnohospodár aj prostredníctvom zvierat čo najviac udržiaval krajinu. V chove oviec vytvorila koncept výroby, ktorý sa zameral na finalizáciu produkcie s vysokou kvalitou. A to nielen v prípade produktov z ovčieho mlieka, mäsa či ovčej vlny, ale aj v chove plemenných baranov.
Revúčania takmer celý objem ovčieho mlieka spracovávajú vo vlastnej mliekarni a vlastný bitúnok znásobuje možnosti, ako čerstvé produkty čo najrýchlejšie dostať k spotrebiteľovi. V areáli družstva, kde sa začiatkom marca konala tlačová konferencia k predaju veľkonočných jahniat a jahňaciny na Slovensku, sme pani predsedníčke položili pár otázok.
rn hovorili
Predstavte nám prosím stručne Vaše družstvo.
„Obhospodarujeme 1 050 ha pasienkov v nadmorskej výške 700 až 1 500 m. n. m. Chováme čisto ovečky plemena zošľachtená valaška pre ich vynikajúcu chodivosť a prispôsobenie sa klimatickým zmenám v týchto horských podmienkach. V priemere máme 2 500 oviec, z toho 1 800 bahníc.“
Koľko jahniat ste v tomto roku predali na veľkonočný trh a koľko si ponecháte na ďalší chov?
„Máme rozdelené stáda, kde celoročne produkujeme jahňacie mäso, nielen na veľkonočný trh. Na Veľkú noc predáme spracovateľom okolo 700 jahniat, na vianočný trh 250, na ďalší chov si nechávame 400 jahniat a vo vlastnom bitúnku ročne odporazíme okolo 400 kusov.“
Donedávna ste chovali aj hydinu. Prečo ste sa rozhodli skončiť s jej chovom?
„Prišla pandémia, nedostatok pracovníkov na jednorazové vyskladnenie 80 000 kusov za dva dni a potom už následné zvyšovanie cien energií - elektriny, plynu a aj kŕmnych zmesí. Pri prepočítaní nákladov a výnosov by sme neboli v zelených číslach. Dve haly sme prerobili na odchov jahniat, jednu halu máme ako sklad a sedem hál je stále pripravených pre chov hydiny, ak sa zmení ekonomická situácia.“
Na tlačovej besede ste uviedli, že uvažujete o rozšírení chovu oviec. Čo Vás priviedlo k týmto úvahám?
„Práca v chove oviec je viac srdcová záležitosť a koníček ako ekonomická efektívnosť. Nie som zanietený ochranár, ale ten pohľad na pasúce stáda sa nedá zaplatiť. Zároveň je to aj balzam na dušu pre turistov.“
Na budúci rok oslávite 50. výročie založenia družstva. Vy ste v tomto podniku, ako viem, strávili podstatnú časť profesionálneho života. Ktorý z tých rokov bol z Vášho pohľadu najťažší?
„Každý rok je svojim spôsobom aj ťažký, aj krásny.“
A na ktoré obdobie si spomínate najradšej?
„Keď sme začínali, ako aj na obdobie, keď dostať sa na poľnohospodársku školu bol priam zázrak, keď sme si navzájom fandili, vymieňali si skúsenosti, spoločne sme sa radovali aj plakali a nikto nás neodsudzoval, že robíme v hnoji a znečisťujeme cesty.“
