V krajinách Európskej únie sa podľa údajov Eurostatu chová okolo 60 miliónov oviec, čo predstavuje približne 4,5 percenta svetovej populácie oviec (asi 1,3 miliardy). A kým v krajinách EÚ pripadá v priemere na tisíc obyvateľov 130 oviec, vo svetovom meradle je to až 167 oviec.
Podľa údajov Ľubomíra Koršňáka, analytika UniCredit Bank, v absolútnom počte sa podľa štatistík FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) chová najviac oviec v Číne (192 mil.); v prepočte na obyvateľa v Mongolsku (8,4 oviec na obyvateľa), na Novom Zélande (4,7), v Austrálii (2,7), Čade (2,5), Mauritánii (2,3) a Turkmenistane (1,9). Reálne počty oviec v európskych aj svetových chovoch môžu byť ešte vyššie ako ukazujú oficiálne štatistiky, keďže tie kvôli administratívnej náročnosti nemusia presne zachycovať menšie súkromné chovy.
Populácia oviec v krajinách EÚ sa v posledných dekádach systematicky zmenšovala. Svoj vrchol dosiahla ešte na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia, kedy sa v súčasných krajinách EÚ chovalo okolo 100 miliónov oviec. Oproti historickému maximu z roku 1989, sa v súčasnosti v krajinách EÚ chová až o viac ako 40 % oviec menej. Najvýraznejší pokles zaznamenali krajiny EÚ ešte v 90. rokoch, kedy sa populácia oviec znižovala priemerným tempom viac ako 2 % ročne.
V nasledujúcich dvoch desaťročiach sa síce tempo poklesu populácie oviec v krajinách EÚ zmiernilo, avšak stále sa pohybovalo na úrovni 1 - 1,5 % ročne. V posledných rokoch sa tempo úbytku oviec opäť mierne zrýchlilo a od roku 2019 (do roku 2023 - posledné údaje) ročne v chovoch oviec v krajinách EÚ ubúdalo v priemere 1,8 % oviec ročne. Výraznou mierou k tomu prispel najmä rok 2022, kedy sa stavy oviec v krajinách EÚ znížili až o 2,5 %.
Za významným úbytkom populácie oviec v 90. rokoch minulého storočia v krajinách EÚ je potrebné hľadať najmä EÚ krajiny z regiónu strednej a východnej Európy, ktoré v tom období prechádzali transformáciou z riadenej na trhovú ekonomiku. Medzi rokmi 1989 a 1999 sa populácia oviec v krajinách regiónu strednej a východnej Európy znížila na menej ako polovicu ich východiskového stavu - v priemere sa v danom období znižovali ich stavy až o 8,5 % ročne; bolestivé boli najmä roky 1993 a 1994 s poklesmi o 17, resp. 13,5 %. Prepad populácie oviec v regióne sa zastavil až v úvode tohto tisícročia - svoje minimum zaznamenali stavy oviec v regióne v roku 2002. Následne sa ich stavy začali opäť rozširovať, hoci úrovne z úvodu 90. rokov už ani zďaleka nedosiahli. Žiaľ, tento pozitívny trend z úvodu tisícročia sa v posledných rokoch zvrátil a po roku 2019 sa populácia oviec v EÚ krajinách regiónu strednej a východnej Európy začala opäť stenčovať.
Na Slovensku a v ČR
Podobným vývojom si podľa analýz Ľubomíra Koršňáka prešiel aj chov oviec na Slovensku a v ČR. Medzi rokmi 1989 a 1999 sa populácia oviec v krajinách bývalého Československa znížila o vyše 60 %, viac ako v ostatných krajinách regiónu. Oddelené štatistiky za obe krajiny sú k dispozícii až od roku 1993 - výraznejší pokles v 90. rokoch zaznamenalo Česko, zatiaľ čo zmena stavu oviec na Slovensku po roku 1993 viac menej kopírovala priemerný trend v regióne.
Aj na Slovensku a v ČR sme v úvode tohto tisícročia mohli pozorovať akúsi renesanciu chovu oviec. V ČR sa ich stavy v druhej polovici minulého desaťročia dokonca priblížili k úrovni z roku 1993. Aj u nás však v posledných rokoch opätovne pozorujeme viaceré problémy ovčiarstva a redukciu chovov oviec. Slovensko pritom v tomto smere predbiehalo trendy v ostatných krajinách regiónu a znižovanie populácie oviec u nás započalo už koncom prvej polovice minulej dekády (v roku 2014). Pozitívom je, že v posledných rokoch sa stavy oviec u nás aspoň stabilizovali, resp. ich pokles sa zmiernil. Napriek tomu, prepad oproti roku 1993 (začiatok časovej rady pre Slovensko) je v rámci EÚ i regiónu nadpriemerný. Ovčia populácia v SR je v súčasnosti len asi polovičná v porovnaní s rokom 1993.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 19.
