Na viniči žije niekoľko druhov hmyzu. K nim patria aj cikády, spomedzi ktorých je najvýznamnejšia cikáda Scaphoideus titanus.
Táto cikáda bola do Európy neúmyselne zavlečená zo Severnej Ameriky s rastlinným materiálom. Prvé výskyty boli spozorované v južnom Francúzsku (1958), neskôr v Taliansku (1964), Švajčiarsku (1968), Slovinsku (1987), Španielsku (1997), Portugalsku (2001), Srbsku (2004), Rakúsku a Chorvátsku (2005), Maďarsku a Bosne a Hercegovine (2007), Rumunsku (2011), Čiernej Hore (2012), SR (2014) a ČR (2016). V oblasti pôvodu na východnom pobreží USA a Kanady je Scaphoideus titanus polyfágnym druhom, ale v Európe sa živí výhradne monofágne na viniči (Vitis spp.), hlavne na viniči hroznorodom, ale aj na amerických druhoch viniča, pričom bol nájdený aj na paviniči päťlistom.
Dospelec cikády je dlhý 5 - 6,5 mm, člnkovitého tvaru, pestrejšie sfarbený ako larvy, hrdzavohnedé na hlave, hrudi a krídlach so svetlo okrovými škvrnami. Škvrny sú na chrbte pretiahnuté do tvaru slzičiek. Samce majú na hlave 3 priečne hnedé prúžky, samice iba jeden širší pruh. V hornej polovici prednej časti krídel a v ich koncovej časti prechádza sfarbenie do tmavohnedej až čiernohnedej. Vajíčka sú mierne sploštené, priesvitné asi 1 mm veľké. Najprv sú biele, ku konci vývoja žlté a vo vnútri sú viditeľné červené oči lariev. Larvy sú bezkrídle, priesvitné, krémové až žltobiele s dvomi hnedými škvrnami na posledných článkoch zadočka. Sú asi 5 mm dlhé.
Scaphoideus titanus má iba 1 generáciu za rok. Prezimuje v štádiu vajíčka. Kladenie vajíčok prebieha v auguste až septembri, najčastejšie do trhlín kôry dvojročného a staršieho dreva jednotlivo alebo v skupinkách po 10 - 12 kusoch. Vyliahnuté larvy cicajú na spodnej strane listov v dolnej časti krov. Počas vývoja prechádzajú 5 instarmi. Larvy sa liahnu v prvej polovici júna; začiatok výskytu dospelcov spadá na polovicu júla. Dospelce žijú asi 1 mesiac, maximálna aktivita prebieha od neskorých popoludňajších hodín do rána, optimálna teplota je 22 ºC a viac. Dospelce sa vyskytujú mimo napadnutej vinice max. do 25 - 30 m od nej, pasívne sa šíria vetrom a infikovaným rastlinným materiálom. Cikáda nespôsobuje viniču v podstate žiadne škody, ale je prenášačom karanténnej choroby Grapevine flavescence dorée phytoplasma - fytoplazmy žltnutia viniča, ktorej výskyt bol zaznamenaný aj u nás. Prenášajú ju larvy aj dospelce. Po nainfikovaní sa stávajú infekčnými na celý život, ale nie je žiadny dôkaz prenosu z imága na vajíčko.
Z preventívnych opatrení má význam podpora predátorov a parazitoidov cikády a likvidácia rezervoárov v okolí produkčných viníc v podobe neobhospodarovaných vinohradov. Monitoring cikád možno vykonávať najjednoduchšie žltými lepovými doskami rozmiestenými uprostred vinice a zavesenými na vodiacom drôte v období od júna do septembra s kontrolou každé 2 - 3 týždne. Podľa sledovania ÚKSÚP-u je výskyt tejto cikády v podstate vo všetkých v vinohradníckych oblastiach, pričom početnosť dosahuje veľmi vysoké hodnoty. Z uvedeného dôvodu nemá veľký význam vykonávať ochranu podľa početnosti odchytených dospelcov.
V SR sú na chemickú ochranu povolené prípravky Cyperfor 100 EW a Sherpa 100 EW (oba s účinnou látkou cypermethrin), Exirel (účinná látka cyantraniliprole), Karate Zeon 5 CS, Ninja Zeon 5 CS, Sentinel a Vaztak Pro (všetky s účinnou látkou lambda-cyhalothrin) a Sivanto Prime a v MB balení Sanium Al, Sanium system a Sanium ultra system Al (všetky s účinnou látkou flupyradifurone). Ošetrenie má význam proti larvám cca koncom júna alebo proti dospelcom v poslednej dekáde júla až v prvej polovici augusta. Pri ošetrení treba dodržať všetky pokyny uvedené na etiketách uvedených prípravkov. Prípravky Exirel a Sivanto Prime sú povolené proti cikádkam (nie proti obaľovačom) aj v šetrnom hospodárení.
Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP - Odbor ochrany rastlín
