V súčasnej dobe, aj pri narastajúcej spoľahlivosti a úrovni techniky i technológie využívanej v chove dojníc, robotizáciu nevynímajúc, sú prirodzené biologické mechanizmy v organizme dojníc reagujúce na podmienky chovu stále funkčné a dôležité. Nerešpektovanie týchto biologických požiadaviek vedie k tzv. produkčným ochoreniam.
Jednou z dôležitých biologických reakcií organizmu na každodenné podmienky chovu je aj reflex ejekcie mlieka (reflex spúšťania mlieka), ktorý má nezastupiteľné miesto pri vytláčaní mlieka zo žľazy vemena (tzv. mechúriky - alveoly) do cisterny vemena.
Pre chovateľa je dôležité to, že len mlieko uložené v cisterne vemena je prístupné pre vydojenie. Význam tohto reflexu je pre samotný proces získavania mlieka známy už od dôb, kedy človek domestikoval dobytok. Vedelo sa, že pre dojnice je potrebná extra stimulácia vemena pre uľahčenie procesu získavania mlieka. Pri ručnom dojení nie je jedno, či dojič dojí dlhšie v dôsledku zlej ejekcie mlieka. Pri strojovom dojení sa však na to ľahko zabúda, aj keď i tu je dôležité (síce ruky dlhším dojením nebolia), aby dojenie bolo čo najkratšie a tým sa čo najmenej zaťažovalo tkanivo ceckov pôsobením podtlaku.
Všetci asi dobré vieme (je otázne, nakoľko si to uvedomujeme a realizujeme v praxi), že nadmerné dojenie, resp. dojenie bez toku mlieka je jedným z významných rizikových faktorov vzniku mastitíd ako aj zhoršovania pohody zvierat pri dojení, efektivity samotného využívanie dojacieho stroja nevynímajúc. Aj napriek tomu, že uvedenej problematike sme venovali v odbornej literatúre určenej pre chovateľov dojníc už pomerne významnú pozornosť, predsa naše skúsenosti so spoluprácou s praxou priamo pri dojení ukázali, že je potrebné si niektoré poznatky a skúsenosti pripomenúť, resp. poskytnúť ich tým, ktorí zatiaľ nemali príležitosť sa intenzívnejšie zamýšľať nad vlastným procesom dojenia z pohľadu dojnice.
Ejekcia - spúšťanie mlieka je vrodený reflex, a teda prebieha bez vedomého riadenia zvieraťom. K ejekcii dochádza v dôsledku reakcie organizmu na manuálnu (dotykovú) stimuláciu mliečnej žľazy prostredníctvom tzv. neuroendokrinného reflexného oblúku (obrázok 1), ktorého výsledkom je uvoľnenie hormónu oxytocínu z neurohypofýzy do krvi a jeho fyziologický účinok na úrovni alveol mliečnej žľazy.
Viac sa dočítate v príspevku prof. Vladimíra Tančina (NPPC - VÚŽV Nitra a SPU v Nitre) v odbornom Týždenníku Roľnícke noviny č. 2.
