Úspešná hydinárska výroba je zabezpečovaná v koncentrovaných a špecializovaných chovoch.
V extenzívnych chovoch (dvorové a výbehové) sú menšie kŕdle a väčšinu prác vykonávajú farmári či ich rodiny. V intenzívnych podmienkach (veľkochovy) sú veľké kapacity sliepok (od niekoľko tisíc po niekoľko miliónov), práce sú mechanizované až automatizované, podnik má riadiacu výrobu a spracovateľskú sekciu. Preto je ekonomická efektívnosť rozdielna pri rôznych systémoch chovu sliepok.
Na ekonomiku výroby konzumných vajec pôsobia rôzne vplyvy, ktoré môžeme zaradiť do štyroch skupín:
- Biologické: vplyv genofondu, kvalita zvierat, fyziologický a zdravotný stav.
- Nutričné: vplyv zloženia krmiva, jeho kvalita a kvantita, metódy kŕmenia a manipulácia s krmivom.
- Technické vplyvy: lokalita farmy, typy hál, skladov, pomocných priestorov, technologické zariadenie, stupeň mechanizácie či automatizácie.
- Ekonomicko-organizačné vplyvy: organizácia výrobného cyklu, moderné metódy riadenia (priebežné monitorovanie všetkých operácií vo výrobe - úžitkovosť, spotreba materiálov, ich ekonomický dôsledok), produktivita práce, organizácia speňažovania produkcie (vajec) a odpadu sliepok, trus), opatrenia na ochranu životného prostredia.
Biologické činitele
Obnova a doplňovanie stavu nosníc
- Ekonomická efektívnosť produkcie vajec závisí od priebehu znáškovej krivky a dĺžky vrcholu znášky (29. - 47. týždeň), veku sliepok (18 - 20 týždňov), ako aj dĺžky znáškového cyklu. Pri výkonných znáškových typoch sliepok dĺžka znáškového obdobia predpokladá 12 - 13 mesiacov. Ak po 9-mesačnej znáške klesne intenzita znášky pod 60 %, bude efektívnejšie ukončenie cyklu po 10- až 11-mesačnej znáške, kedy je ešte produkcia rentabilná.
Na veľkých farmách sa preto uplatňuje zostavovanie viac turnusov (kŕdľov) nosníc, aby sa dokonalejšie využili priestory odchovu a chovu, ale hlavne preto, aby sme na farme mali rovnomernú produkciu vajec (prekrývanie vrcholov znášky), ale aj rovnomernú zamestnanosť a tržby z predaja vajec. Dvojcyklová znáška môže byť rentabilná ako použitie jednocyklovej znášky, ak sú cenovo zvýhodnené veľké vajcia; prípadne pri vysokých cenách mládok zaradených do chovu či kalamitách, chorobách, napríklad keď vypadne odchov mládok.
Celý článok prof. Ing. Martina Halaja, CSc. z SPU Nitra je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 29.
