Čoraz viac Slovákov mieri pri nákupe potravín do malých špecializovaných predajní. V januári tohto roku tak tieto predajne zaznamenali podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR 20-% medziročný nárast tržieb.
Podľa analytika agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomíra Drahovského súvisí tento trend s tým, že ľudia začali viac uprednostňovať jedno- až dvojdňové nákupy pred týždňovými. "Hľadajú tak miesto na nákup, ktoré je najbližšie k ich pracovisku," opísal Drahovský.
Táto zmena správania je podľa neho cielená a ľudia už nechcú skladovať väčšie množstvá potravín a zároveň sa orientujú viac na čerstvosť a kvalitu potravín.
Analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub dodáva, že s tým ako rastie kúpyschopnosť obyvateľstva, si ľudia môžu dovoliť kupovať kvalitnejšie potraviny. "Tie vyhľadávajú práve v menších, špecializovaných predajniach," konštatoval.
Pokiaľ totiž majú spotrebitelia záujem o kvalitné pečivo, ich prvá voľba nebude veľký supermarket alebo hypermarket. Bude to lokálna pekáreň. "Druhý trend, ktorý je s tým spojený, je koniec boomu veľkých hypermarketov," doplnil Kozub.
Neznamená to však podľa neho, že by hypermarkety končili. Ľudia ich však začali viac využívať predovšetkým na veľké víkendové nákupy a každodenné drobné nákupy v nich už nerobia toľko, ako v minulosti. "Uvedomujú si, že by tam strávili príliš mnoho času pre nákup za niekoľko eur," doplnil Kozub. Tento trend tiež podľa neho potvrdzuje aj to, že reťazce už teraz nestavajú veľké hypermarkety, ale práve menšie predajne, ktoré sú spotrebiteľom bližšie.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka tak naďalej platí, že drvivá väčšina tržieb v potravinovom segmente pochádza z veľkoplošných predajní obchodných reťazcov. Podiel malých špecializovaných predajní sa totiž stále pohybuje len na úrovni okolo 5 až 6 %.
(tasr)
