Koza opäť kravou chudobných? Ak sa pozrieme do starej literatúry, nájdeme často zmienku o tom, že koza bola „kravou chudobných“, teda chov kôz bol typický najmä tam, kde mali ľudia „hlboko do vrecka“.
Bolo prirodzené, že keď v chlieve nebola krava, aby mala rodina mlieko, chovali kozy. Výhodou bola nenáročnosť tohto zvieraťa a zároveň vzhľadom na veľkosť či hmotnosť tela porovnateľná, či dokonca vyššia produkcia mlieka ako tomu bolo v tom čase u kráv.
Koza spásala vždy zarastené pasienky, s obľubou požierala rôzne kríky, nálety drevín, často sa „vyšplhala“ na strom (na študijnom pobyte na Sardínii som si odfotila kozy, ktoré boli skutočne v korunách stromov, nebolo sa čomu diviť, v tom čase bola pastva na Sardínii už taká suchá, že kozy obžierali listy na konároch stromov a aj časť konárov).
Dnes je situácia trochu iná, stále ide o zviera, ktoré je schopné (a s radosťou) spásť nekvalitný porast, ale musíme počítať s tým, že ak chceme vyššiu produkciu mlieka, kozu musíme skutočne aj nakŕmiť. Na päťlitrovú produkciu mlieka nie je dostatočná len zanedbaná pastva. A to je prvá vec, ktorú si musí každý chovateľ uvedomiť, stále platí, že zviera „dojí pyskom“.
Našťastie sa dnes stretávame s chovateľmi, ktorí majú buď praktické skúsenosti s chovom kôz a tak dokážu zabezpečiť dostatočnú výživu, alebo majú aspoň teoretické vedomosti a často niekoho známeho, kto sa chovom kôz zaoberá.
Pre našu organizáciu, Slovenský zväz chovateľov (SZCH), je každý chovateľ, ktorý začal s chovom kôz, prínosom. Je však dôležité, aby pred samotným chovom získal daný záujemca o chov kôz čo najviac informácií, ktoré potom využije v praxi. Z hľadiska literatúry je dnes veľa informácií na internete, avšak odporúčam využiť aj tú klasickú literatúru, teda knihy o chove kôz. Na internete totiž nájdeme skutočne všetky informácie, ale pozor, časť z nich nie je úplne pravdivá alebo ide o dosť zavádzajúce informácie. A každý, kto sa rozhodne pre chov kôz, chce chovať zvieratá a nie ich trápiť a ubližovať im (ani nesprávne správanie či nedostatočná starostlivosť z nevedomosti nie je ospravedlniteľná).
V prípade, ak o chove kôz veľa nevieme, ale máme dostatočný priestor pre chov (či už väčšiu záhradu alebo pasienok), mali by sme možno práve jesenné a zimné mesiace využiť na získanie informácií, kontaktov a prípravu na chov v ďalšej sezóne.
Viac sa dočítate v príspevku Mgr. Ing. Jarmily Dubravskej, PhD. v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 40.
