Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia a od jeho zloženia bude závisieť aj to, kam sa bude EÚ uberať a aj to, ako bude vyzerať budúca európska poľnohospodárska politika počas ďalších 5 rokov.
Diskusie s kandidátmi na poslanecké kreslá prebiehajú vo všetkých krajinách EÚ a téma vyrovnávania sa s klimatickou zmenou, budúcnosť Európskej Zelenej dohody a poľnohospodárstva sú jednou z horúcich tém. Inak tomu nebolo ani na diskusii na európskej úrovni, ktorú zorganizovala Maastrichtská univerzita. Na účasť v diskusii bolo vyzvaných
8 registrovaných európskych politických strán, ktoré sú v Európskom parlamente. Tie v diskusii zastupovali ich „top“ kandidáti, ktorí sa budú uchádzať o pozíciu budúceho prezidenta Európskej komisie, ak ich strana získa najvyšší počet hlasov vo voľbách. Hlavnými témami, ktoré univerzita stanovila na základe výsledkov prieskumu, boli klimatická zmena, zahraničná politika, bezpečnosť a európska demokracia.
Slová „farmári, poľnohospodárstvo a klimatická zmena“ boli v celej takmer dvojhodinovej diskusii najviac opakované. Kandidáti sa rámcovo zhodli na tom, že Európa potrebuje farmárov pri svojich snahách chrániť životné prostredie a biodiverzitu – a aj naopak. Rečníci sa však vyjadrili menej jasne v tom, ako by poľnohospodári mali zapojiť do Zelenej dohody bez toho, aby sa oslabili jej ambície.
Čo je skutočným problémom európskeho poľnohospodárstva?
„Farmári protestovali, pretože niekedy majú pocit, že ich práca nie je rešpektovaná a ohodnotená,“ vyhlásil socialistický kandidát Nicolas Schmit a dodal, že Zelená dohoda a poľnohospodárstvo môžu fungovať spoločne.
„Skutočným problémom našich farmárov je, že nemajú slušný príjem, najväčšie zisky majú veľkí spracovatelia a obchodné reťazce,“ poznamenal kandidát Európskej strany zelených Bas Eickhout počas diskusie. Vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, ktorá zastupuje stredopravú Európsku ľudovú stranu, aby „niečo urobila s naším trhovým modelom“ namiesto toho, že „predstierate, že poľnohospodárom pomôžete odstránením niektorých zelených politík. To je zneužitie Zelenej dohody a nie riešenie skutočných problémov poľnohospodárov,“ Eickhout mal na mysli kontroverzný návrh exekutívy EÚ na poslednú chvíľu zrušiť environmentálne požiadavky spojené s dotáciami do poľnohospodárstva v snahe upokojiť hnev a napätie medzi farmármi pred júnovými voľbami do EÚ. "Dobre, pán Eickhout," odpovedala von der Leyen. "Rovnako ako vy, aj ja si myslím, že farmári sú riešením v boji proti klimatickým zmenám a pri ochrane prírody." Potom citovala rozhodnutie Komisie oslobodiť malých farmárov od environmentálnych kontrol: „Veríme vám,“ dodala s odkazom na farmárov. Napriek nedávnemu ústupu v politike ekologickejšieho poľnohospodárstva von der Leyen povedala, že to, aby bolo poľnohospodárstvo schopné dosahovať svoje klimatické ciele, „je programom pre ďalšie volebné obdobie“.
Podľa Maylis Roßberg z Európskej slobodnej aliancie je Zelená dohoda jedinou možnosťou ako zostať konkurencieschopnými: „Preto ma hnevá keď vidím, že sa niektoré iniciatívy snažia o jej zrušenie. Pre našu Alianciu je konkurencieschopnosť priamo prepojená s udržaním kroku s USA, Čínou v pretekoch so zavádzaním nových odvetví priemyslu, technológií budúcnosti. Preto je Zelená dohoda jedinou možnosťou pre EÚ ako si udržať svoje miesto na svetovom „ihrisku.“
Liberálna kandidátka Marie-Agnes Strack-Zimmermann pokúsila upokojiť vášne: „Poľnohospodári nie sú nepriatelia klímy, ako hovorí ľavica, ani nie sú nástrojom na vyhýbanie sa klimatickým opatreniam ako hovoria krajne pravicové strany. Veľa farmárov chce zmeniť spôsob svojho hospodárenia tak, aby boli šetrnejší k životnému prostrediu, ale chcú od nás aby sme ich podporili a aby sme boli na ich strane. Veľkým problémom je zbytočná byrokracia tak na strane EÚ ako aj na strane členských štátov. Máme spoločný trh, mali by sme mať rovnaké pravidlá v celej EÚ aj pre administratívne povinnosti, podávanie správ. Toto je to čo poľnohospodári potrebujú, nie len nový program.“
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách