Keď spomenieme včelu či včelárstvo, na myseľ nám prichádza med či bolesť žihadiel. Včelí úľ však skrýva v sebe i ďalšie vzácne produkty, využiteľné aj pre človeka, a to oveľa vyššej výživovej hodnoty ako med.
Z včelstva sa však dostávajú von a upravujú do formy výživového doplnku či medikamentu o čosi komplikovanejšie ako med. Jedným z nich je včelí chlieb, nazývaný plástový peľ, medzi včelármi i perga. Je to obnôžkový peľ prinesený včelami do úľa zalisovaný do buniek včelieho plástu, ktorý tam prejde mliečnym kvasením, čím sa zmení i v obsahu a stáva sa trvanlivým na skladovanie v rámci zásob včelstva. Peľ obnôžkový a peľ plástový - to sú dve odlišné kategórie.
Technológia produkcie pergy je odlišná od produkcie obnôžkového peľu, hoci základnú a podstatnú surovinu tvorí surový obnôžkový peľ. Proces mliečneho kvasenia pri úľovej teplote +35 ºC, vlhkosti úľového prostredia 65 % pri množstve bielkovín a glycidov zobudia chemickú reakciu mliečneho kvasenia. Vzájomným spolupôsobením ďalších vzácnych látok (vitamínov, minerálov, éterických olejov...) spolu s glycidmi a bielkovinami vytvárajú vzácny konglomerát vysokej výživovej a energetickej hodnoty. Niet preto divu, že včele slúži spolu s medom vo forme kŕmnej kašičky ako základný zdroj výživy od samotného vzniku druhu už milióny rokov.
Proces mliečneho kvasenia vytvára záruku trvanlivosti, zamedzuje stratu kvality obsahu, čo včelstvo veľmi potrebuje pre preklenutie zimy a pre ľudskú spotrebu odstraňuje potenciál možnosti alergickej reakcie, ľahšiu stráviteľnosť a vyššie využitie energetického a výživového obsahu v porovnaní s obnôžkovým peľom. Keďže ide o jednu z dvoch základných zložiek potravy včelstva používanej počas celého kalendárneho roka, teda aj v zime, je potrebné dodržiavať zásady, kedy sa včelstvám odoberať môže a kedy treba skončiť. Inak môžeme včelstvo poškodiť vo viacerých smeroch a môžeme docieliť stav, že v úli budeme mať krátkoveké včely (aspoň časť), a to letné i zimné. Problematika krátkovekosti v minulosti sledovaná iba pri dlhovekej zimnej generácii, vplyvom novodobých negatív (agrochémia, vnútroúľová chémia, klimatická zmena, pokles výdatnosti včelej pastvy, znižujúca sa biologická kvalita peľu) je problémom aj pri letných generáciách. Jednoduchým vyjadrením problému je, že lietavka odchádza skôr ako by mala.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. TIBORA JÓKAYA v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 17.
