Kukurica určená na silážovanie zohráva významnú úlohu v kŕmení dojníc vďaka vysokému obsahu sušiny, energetickej hodnote a chutnosti, najmä ak je doplnená ďalšími krmivami. Silážovanie predstavuje najefektívnejší spôsob konzervácie z hľadiska ekonomiky a zachovania výživovej hodnoty.
Napriek výraznému vedecko-technickému pokroku v posledných rokoch sa v praxi stále stretávame s výrobou nekvalitných siláží. Ich spoločným menovateľom býva nedodržiavanie technologických postupov pri výrobe. Najčastejším nedostatkom je zber kukurice v nevhodnom vegetačnom štádiu, čo má za následok neoptimálny fermentačný proces a vznik siláže nízkej kvality. Následná aplikácia konzervačných aditív už nedokáže kompenzovať chyby vzniknuté v počiatočných fázach produkcie.
Kvalitný fermentačný proces je podmienený vytvorením optimálnych podmienok pre rozvoj baktérií mliečneho kvasenia. Tie premieňajú rozpustné cukry na kyselinu mliečnu, čím dochádza k zníženiu pH a inhibícii nežiaducich mikroorganizmov.
Cieľom silážovania je pomocou riadeného fermentačného procesu s minimálnymi stratami premeniť kvalitnú zelenú hmotu na siláž s vysokým obsahom živín, dobrou chutnosťou, výbornými dietetickými vlastnosťami a vysokou produkčnou účinnosťou. Treba si uvedomiť, že živiny z kukuričnej siláže predstavujú podstatnú časť kŕmnych dávok dojníc, pričom sú zároveň cenovo výhodnejšie ako krmivá z externého nákupu.
Kukuričná siláž tvorí viac než 40 % objemu skrmovaných krmív pre dojnice a je jedinečná tým, že poskytuje dve kľúčové živiny - škrob a vlákninu. Dostupnosť škrobu pre trávenie je primárne ovplyvnená spôsobom spracovania pri zbere. Pri nesprávnom technologickom postupe zostáva škrob fyziologicky nedostupný - „uzamknutý“, čo významne znižuje jeho nutričnú hodnotu.
Kukurica je plodina, ktorá sa ľahko silážuje, no aj napriek tomu je produkcia kvalitnej kukuričnej siláže závislá od viacerých faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú technologický aj fermentačný proces. Pri obsahu sušiny nižšom než 300 g/kg vznikajú priaznivé podmienky pre rozvoj nežiaducich mikroorganizmov počas fermentácie a zároveň dochádza k zvýšeným stratám živín v dôsledku odtoku silážnych štiav.
Kukuričné siláže sú charakteristické nízkym obsahom dusíkatých látok, preto sa v kŕmnych dávkach najčastejšie kombinujú s bielkovinovými silážami s vyšším obsahom sušiny, napríklad s lucernovými alebo ďatelinovými silážami.
Výber silážneho hybridu
Pre úspešné pestovanie kukurice na siláž je kľúčové zosúladiť výber hybridu s konkrétnymi podmienkami pestovateľa - typom pôdy, spôsobom obrábania, jej úrodnosťou, výskytom chorôb, prítomnosťou škodcov a dostupnou zberovou kapacitou.
Prvým kritériom pri výbere hybridu je jeho zrelosť. Na siláž je vhodné voliť hybridy s vegetačnou dobou o 5 - 10 dní dlhšou, než aká by bola určená pre pestovanie kukurice na zrno. Takéto hybridy nepotrebujú úplné dozretie zrna, čo umožňuje maximalizovať úrodu biomasy aj obsah škrobu. Treba však dbať na to, že ak je vegetačné obdobie príliš dlhé vzhľadom na klimatické podmienky daného regiónu, skorý mráz môže negatívne ovplyvniť výnos a kvalitu siláže.
Celý článok doc. Ing. MÁRIE CHRENKOVEJ, CSc. a Ing. ZUZANY FORMELOVEJ, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra, Odboru výživy a malých hospodárskych zvierat - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 29.
