Slovensko musí prijímať opatrenia na zvýšenie potravinovej bezpečnosti a zastaviť kontinuálne oslabovanie domácich výrobných kapacít. Čiastkové opatrenia v prospech domáceho potravinárskeho priemyslu sa strácajú pod presilou nepriaznivých zásahov štátu a Európskej únie. PKS predstavila na svojom valnom zhromaždení oblasti a podporné opatrenia, na ktoré by vláda mala sústrediť svoju pozornosť v období rokov 2016-2020 a zvrátiť tak súčasnú nepriaznivú situáciu.
Slovenská republika má najvyššie záporné obchodné saldo s potravinárskymi výrobkami vo svojej histórii. Doterajšia podpora štátu smerovala predovšetkým do poľnohospodárstva, čo malo za dôsledok kontinuálny rast exportu poľnohospodárskych surovín a kontinuálny rast importu potravín s vyústením do historicky najvyššieho záporného obchodného salda s potravinárskymi výrobkami -1,100 267 mld. eur.
„Slovensku je potrebné vrátiť potravinovú suverenitu vhodne nastavenou agropotravinárskou politikou rozpracovanou nielen na krátkodobé ciele,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS. V dôsledku nedostatočnej podpory štátu sa slovenské potraviny stávajú cenovo nekonkurencieschopné a sú stále viac vytláčané z pultov obchodov lacnejšími potravinami z dovozu.
„Vládna politika sa bude musieť viac zamerať na budúcnosť potravinárskeho priemyslu, pretože bez silného spracovateľského priemyslu bude poľnohospodársky sektor len producentom komodít bez pridanej hodnoty určených na export,“ vyhlásil Daniel Poturnay.
PKS zostavila 29 opatrení v rôznych oblastiach tak na národnej, ako aj na európskej úrovni, na ktoré je potrebné sústrediť pozornosť v nasledujúcom období.
„V nasledujúcom období sa treba zamerať napríklad na presadzovanie rovnakých podmienok pre nové a staré členské štáty, pri prideľovaní dotácií na prednostnú podporu existujúcich potravinárskych spoločností. Je tiež potrebné zásadne zjednodušiť uchádzačom kritériá pre čerpanie prostriedkov z fondov EÚ a rozšíriť zníženie sadzby 10 % dane z pridanej hodnoty na všetky kategórie potravín,“ uviedol prezident PKS.
Zníženie DPH na vybrané kategórie potravín na úroveň 10 % hodnotí PKS, ako správne rozhodnutie vlády, keďže DPH na potraviny je u nás jedna z najvyšších v rámci všetkých štátov EÚ. V uplynulom období boli však potravinári konfrontovaní viacerými nepriaznivými opatreniami. Naďalej ich poškodzuje embargo EÚ voči Rusku, hoci principiálnemu postoju EÚ PKS rozumie. Naši potravinári museli opätovne čeliť snahám deliť potraviny na „zdravé“ a „nezdravé“ cez tzv. Bufetový zákon alebo Praženicovú vyhlášku. PKS s poľutovaním skonštatovala, že ani v tomto prípade im nepredchádzali odborné diskusie.
Chybným krokom Bruselu je tiež zrušenie mliečnych kvót. „Môže to mať fatálne dôsledky pre našich domácich producentov mlieka,“ povedal Daniel Poturnay.
PKS má pripomienky aj k Programu rozvoja vidieka, ktorý určuje producentom povinnosť použiť v potravine 75 % surovín zo Slovenska, ale zároveň nepodporuje dostatočne spracovateľov, čo má za následok rast dovážaných potravín. Viaceré zahraničné inštitúcie konštatujú pri hodnotení konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia na Slovensku zhoršenie.
Vážnu obavu pre potravinárov predstavuje rokovanie o liberalizácii obchodu medzi EÚ a USA, ktoré môže znamenať ohrozenie mnohých domácich potravinárskych firiem podobne, ako pri vstupe Slovenska do EÚ.
PKS je presvedčená, že potravinársky priemysel je kľúčovým priemyselným odvetvím na riešenie otázky dlhodobého a stabilného znižovania nezamestnanosti, ako aj na zabezpečenie ekonomického rozvoja.
(tasr)
