Poľnohospodárska prvovýroba sa v posledných desaťročiach musela vyrovnať s mnohými zmenami, ktoré sa týkali nielen technológií chovu, ale i výživy a kŕmenia. Veľký dopad mali najmä na chov hydiny, a to nielen nosníc, ale aj brojlerových kurčiat.
Chovu hydiny sa dotkla regulácia používania antibiotík (ATB) v tzv. medikovaných kŕmnych zmesiach, ktorá so sebou priniesla potrebu hľadania a testovania alternatívnych krmív, ako aj preverovania možnosti šľachtenia na vyššiu udržateľnosť.
Aj keď sa v mene redukcie negatívneho dopadu na životné prostredie a obmedzenia účinkov klimatickej zmeny masívne propagujú potraviny rastlinného pôvodu, tak dopyt po živočíšnych produktoch stúpa. Avšak stále častejšie sa hľadí na pôvod potravín. Zvyšuje sa nielen počet spotrebiteľov, ale aj obchodníkov, ktorí uprednostňujú produkty z chovov, v ktorých sú uplatňované vyššie štandardy welfare. Hodnotí sa možnosť zvierat pohybovať sa mimo uzavreté priestory stajne či ich výživa a ďalšie faktory.
Na „čiernu listinu“ sa dostalo využitie ATB, ktoré prostredníctvom tzv. medikovaných kŕmnych zmesí pomáhali minimalizovať výskyt niektorých ochorení, ale slúžili aj ako stimulátory rastu, pretože vďaka podpore zdravia tráviaceho traktu zlepšovali konverziu živín a urýchľovali rast. Avšak nielen Národný inštitút zdravia USA neprestáva prinášať správy o tom, že rezistencia patogénnych mikroorganizmov je stále vážnou hrozbou pre verejné zdravie, pričom za kľúčový faktor jej vzniku a masívneho šírenia bolo označené plošné používanie ATB a ďalších antimikrobiálnych látok v krmivách pre hospodárske zvieratá.
Ako viac spotrebiteľov preferuje potraviny, ktoré vznikli v systémoch, ktoré dbajú na welfare chovaných zvierat a zároveň sa snažia minimalizovať svoju environmentálnu stopu, aj obchodníci častejšie vyhľadávajú dodávateľov z radov chovateľov a potravinárskych podnikov, kde sú tieto nové požiadavky trhu rešpektované. Názorne to vidieť napríklad v Nemecku, kde obchodné reťazce každý rok prídu s ďalším „obmedzením sortimentu“ na základe welfare kategórií a z ponuky tak postupne miznú potraviny z chovov s nižšími štandardami.
Súčasne s tým musí prebiehať aj výskum a preverovanie vhodných alternatív. Či už z hľadiska technológií ustajnenia, stratégií výživy alebo prevencie ochorení. Pre zachovanie produkcie kvalitných potravín je totiž nemenej dôležité, aby poľnohospodárske a potravinárske podniky nestratili efektivitu a konkurencieschopnosť.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 23.
