Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes podľa očakávania odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožní dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3).
Pravidlo N+3 bude v programovom období 2014-2020 všeobecne platné, zatiaľ však z neho profitujú iba dva členské štáty. Túto výnimku na februárovom summite EÚ presadil slovenský premiér Robert Fico a rumunský prezident Traian Basescu počas rokovaní s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom.
Ostatné členské štáty sa o túto výnimku počas februárového summitu neusilovali, čo ich predstavitelia chceli dobehnúť neskôr, najmä delegácie Bulharska a Česka, keďže taktiež nezvládajú úspešne čerpať eurofondy. Nakoniec však výnimka platí len pre Rumunov a Slovákov.
Znamená to, že namiesto dvoch rokov po konci programového obdobia 2007-2014 bude mať SR na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov k dispozícii tri roky.
K 31. júlu SR vyčerpala z eurofondov iba 42,82 percenta z celkového balíka 11,5 miliardy eur.
Europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD), členka Výboru EP pre regionálny rozvoj, uviedla, že ešte v pondelok, v prvý deň plenárneho zasadania EP v Štrasburgu, spravodajca pre túto záležitosť, český europoslanec Oldřich Vlasák (ODS), sa pokúsil zmeniť situáciu tak, aby schéma N+3 bola aj v prospech Českej republiky, alebo, aby sa hlasovanie odložilo na neskôr.
"Vo výbore sme však schválili pôvodnú verziu výboru, čiže výnimku pre Slovensko a Rumunsko ešte jeden rok dlhšie čerpať eurofondy. Nesúhlasili s tým len poslanci za Česko, najmä pán Vlasák, ktorý chcel benefity aj pre iné štáty," uviedla Smolková pre TASR. Dodala, že Bulhari, ktorí sa tiež o N+3 zaujímali, od týchto požiadaviek nakoniec ustúpili.
Vlasák sa o rovnakú taktiku pokúsil aj v októbri, počas hlasovania výboru pre regionálny rozvoj, ale ani vtedy neuspel v snahe rozbiť "dvojblok" krajín pre predĺžené čerpanie eurofondov. Poslanec tvrdí, že Česko takýmto spôsobom príde o desiatky miliónov eur, ktoré mohlo využiť.
Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH) pripomenul, že ak Slovensko bude rozumné a aktívne pri čerpaní sľúbených zdrojov, bude mať prístup k stovkám miliónom eur. Mikolášik ocenil pomoc poslancov z Európskej ľudovej strany, ku ktorým sa v gesčnom výbore pridali aj socialisti a ďalšie frakcie a podporili pozíciu SR a Rumunska.
"Slovensko zaostáva v čerpaní eurofondov. Už sme pomaly na konci programového obdobia 2007-2013 a ešte stále sme nevyčerpali ani 60 %, v niektorých sektoroch menej ako 50 %, takže toto je dobrá správe pre občanov, nezávisle od toho, aká vláda je pri moci. Sú tam peniaze, ktoré nám chce niekto dať a my ich teda vyčerpajme," skonštatoval Mikolášik.
Podľa jeho názoru by sa tieto zdroje mali prioritne venovať na rozvoj infraštruktúry, na pomoc pre mladých nezamestnaných, vzdelávanie, vedu a výskum a internetizáciu spoločnosti.
Poslanec Sergej Kozlík (HZDS) upozornil, že predpoklad EK pre čerpanie eurofondov na Slovensku hovorí o 52-% miere, čo Slovensko stavia na 23. priečku z 27 štátov EÚ (Chorvátsko v programe zatiaľ nebolo) v celkovom čerpaní európskej pomoci. Aj podľa jeho názoru je rok navyše pre dočerpanie fondov úžasnou správou a Slováci by mali túto šancu využiť na maximum.
(tasr)
