Uspokojenie potrieb ľudí v oblasti potravín, vody, energie a bývania znamená veľký tlak na životné prostredie, čo ovplyvňuje zdravie a životné podmienky. Slovensko zaznamenalo veľký nárast v používaní priemyslových hnojív, ktoré sa dostávajú do prostredia. Rozširuje sa tiež problém energetickej chudoby.
Európska environmentálna agentúra (EEA) predstavila správu indikátorov životného prostredia, v ktorej skúmala implikácie prechodu na zelenú ekonomiku, t.j. ekonomický systém, ktorý využíva zdroje efektívnejšie, zlepšuje životné podmienky ľudí a zachováva prírodné systémy.
Bola jedným z podkladov pre prípravu 7. Environmentálneho akčného programu, ktorý v stredu (20.11.) schváli zástupcovia Rady a Európskeho parlamentu. Program identifikuje prioritné ciele EÚ v oblasti životného prostredia do roku 2020, medzi nimi ochranu prírody a posilnenie ekologickej odolnosti, podporu udržateľnému, zdrojovo efektívnemu a nízkouhlíkovému rastu a tiež efektívne riešenie environmentálnych hrozieb pre zdravie.
Zistenia EEA naznačujú, že prinajmenšom v rámci Európy dochádza vo všeobecnosti k zmierneniu environmentálnych tlakov spojených s našim životným štýlom. Avšak pokiaľ ide o využívanie zdrojov, európska spotreba je stále neudržateľná, obzvlášť vzhľadom na rastúci globálny dopyt zdrojov.
„Aby sme si v Európe udržali vysoký štandard života, budeme musieť urobiť zásadný posun v ekonomickom modeli, ktorý bude naše potreby napĺňať pri oveľa nižších environmentálnych nákladoch,“ uviedol riaditeľ agentúry Hans Bruyinckx.
Pôda a voda
Hoci v Európe dochádza k poklesu nárokov na životné prostredie, najmä pokiaľ ide o využívanie energie a vody, existujú veľké rozdiely medzi regiónmi. Rozširovanie miest, bioenergia a produkcia potravín súperia o limitovanú pôdu a vyvíjajú tlak na biodiverzitu a vodné systémy, pričom v niektorých oblastiach a spoločenských skupinách je tento tlak značný. O to väčší význam má integrované plánovanie priestoru.
V období rokov 1961 – 2011 došlo v EÚ k poklesu poľnohospodárskej pôdy o 13%. Poľnohospodárska produktivita sa pritom zvýšila o 259%, najmä vďaka novým metódam produkcie a zvýšenému používaniu hnojív a pesticídov, čo so sebou prináša výrazný nárast emisií dusíka, metánu a amoniaku do ovzdušia, pôdy a vody a vedie k eutrofizácii, ktorá má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem vo vode.
K najvýraznejšiemu rastu v používaní dusíkatých hnojív došlo v poslednej dekáde v Lotyšku, hneď za ním sa umiestnilo Slovensko.
Potenciálnym zdravotným rizikom je aj vzostup znečisťujúcich látok v vode, ktoré pochádzajú z liekov, kozmetiky a iných produktov a ich škodlivá povaha sa len teraz začína ukazovať.
Energia a bývanie
Napriek hospodárskemu rastu došlo v posledných dvoch dekádach k stabilizácii v spotrebe energie. V energetickom mixe EÚ stále dominujú fosílne palivá, ktorých využívanie má najviac negatívne nepriame vplyvy na zdravie i životné prostredie, hoci ich podiel sa pohybuje od 96% na Cypre po 37% vo Švédsku.
Vážne zdravotné obavy začína vyvolávať aj vzostup v spaľovaní biomasy, a to o 56% od roku 1990. Kvôli chýbajúcim filtrom na domácich kotloch sa biomasa stala hlavným zdrojov emisií jemných častíc v EÚ.
Ďalšou zaznamenanou výzvou sa stáva pokles efektívnosti bývania v Európe pokiaľ ide o rozlohu aj využívanie energie, ktorý súvisí s rozširovaním miest a znižujúcou sa priemernou veľkosťou domácnosti. Rast rezidenčných oblastí, ktorý je násobne vyšší než rast samotnej európskej populácie, prispieva k fragmentácii prírodných biotopov.
Ako ukážka vážneho problému uspokojiť energetické potreby Európanov sa ukazuje zvyšujúca energetická chudoba. Z dôvodu neprimeraných príjmov, vysokých koncových cien energie a vysokej energetickej náročnosti má približne 14% obyvateľov EÚ problém zabezpečiť dostatočné kúrenie vo svojich domovoch. V prípade Rumunska sa v roku 2011 tento problém týkal až 55% obyvateľov, na Slovensku to podľa štatistík bolo takmer 40% populácie.
(EurActiv)
