Extrémne sucho sa uplynulý rok podľa klimatológov prvýkrát objavilo už krátkodobo vo februári v Prešove, Bratislave, Žihárci a Hurbanove. Extrémne pôdne sucho sa vyskytlo najskôr vo februári na Záhorí. V marci sa situácia ešte zhoršila a výrazné až extrémne sucho spolu zasahovalo na konci mesiaca 27 percent územia Slovenska. V druhej polovici júla 2022 extrémne sucho zasahovalo takmer 60 percent územia.
Sucho malo podľa SHMÚ dosahy na poľnohospodárstvo, ovocinárstvo i na lesy. Spôsobilo popraskanú a prašnú pôdu. Nutné bolo zavlažovať kukuricu, ktorá ostala nenávratne poškodená bez riadne opelených klasov. Poľnohospodári hlásili aj výrazné poškodené porasty slnečnice, sóje, tráv a lucerny. "Výsledky žatvy, ktorá nastala veľmi skoro (už v polovici júna počas extrémneho sucha), potvrdili prvotné odhady poľnohospodárov. Úroda ozimín bola priemerná, v mnohých okresoch podpriemerná," uviedol ústav.
Ako podotkol, aj úroda drobného ovocia a ovocných stromov bola silne poznačená suchom, a to aj napriek zavlažovaniu. Hlásené bolo najmä predčasné opadnutie ovocia a lístia. Plodov bolo málo a boli malé. "Väčšina ovocia bola pre sucho poškodená hmyzom a vtáctvom. Vinohradníci z Podunajskej nížiny hlásili dopady sucha na viniči podpriemerne malými bobuľami na strapcoch, ktoré však rýchlo dozrievali," spresnil SHMÚ.
Ovplyvnená bola aj úroda zeleniny. Najviac podľa ústavu "trpeli" papriky, paradajky, cukety, uhorky, hlúboviny či koreňová zelenina na poliach, ktoré si vyžadovali zvýšenú závlahu. Sucho malo podľa klimatológov za následok aj intenzívnejší výskyt chorôb a škodcov.
Suchom boli zasiahnuté aj lesy. Na mnohých lokalitách Slovenska zaznamenali napríklad letné žltnutie listov. Lesníci hlásili aj straty na jarnom zalesňovaní. "V dôsledku sucha sú lesné porasty oslabené a vytvárajú predispozíciu pre aktivizáciu sekundárnych biotických škodcov, akými sú najmä podkôrny hmyz a drevokazné huby," skonštatoval SHMÚ.
(tasr)
